Zo zariadení, ktoré im mali brániť v hniezdení, vytrhali zobákmi ostne. Aj najbližší odchyt budú podľa odborníkov zbytočne vyhodené peniaze.
Radnica naplánovala akciu na jeseň. „Vytypujú sa domy, pripravia sa klietky a krmivo, ktoré priláka holuby,“ naznačil Jozef Stančík z mestského úradu. Mestský rozpočet počíta so sumou 1 600 eur. Za neúčinné pásy s pichliačmi a elektronický plašič pritom mesto už v minulosti zaplatilo spolu asi 3-tisíc eur.
Odchyt robili už pred tromi rokmi, no holubie spoločenstvo sa rozrástlo do pôvodnej veľkosti. Tvrdí to Marek Straka z obvodného úradu životného prostredia. „Odobrať dospelé jedince nestačí. Zostanú hniezda s vajcami. Holubice si vedia prisvojiť aj tie cudzie a vyliahnu sa nové vtáky.“ Navrhol, aby sa spolu s odchytom prepichávali vajcia, čím by sa populácia znížila na polovicu.
Problém podľa neho vyrobili sami Nitrania, majitelia nehnuteľností. „Celé roky sa nestarajú o povaly. Nečistia balkóny. Mali by za to dostávať pokuty. Holuby nie sú chránené, keď sa zahniezdia, treba to zlikvidovať.“ V Nitre je podľa neho niekoľko domov, kde sa na povalách z nedbanlivosti majiteľov vytvorila až polmetrová vrstva trusu. Tá narúša statiku budov, praskajú múry.
Holuby ohrozujú aj viaceré pamiatky. Trpí fasáda bývalej radnice, kde dnes sídli Ponitrianske múzeum. Vtáky vyžierajú omietky, aby získali vápnik na tvorbu vajec.
Názory ľudí sa rôznia. Jedni sa snažili zabrániť poslednému odchytu s tým, že dotvárajú atmosféru podobne ako v Benátkach. Iní sa obávajú šírenia chorôb a holuby by dali postrieľať. „V obci je však odstrel zakázaný. Nemožno ich strieľať ani mimo obce, nie je to poľovná zver,“ mienil Straka. Chemická likvidácia by zbytočne vyvolávala paniku, keby zrazu obyvatelia videli padať mŕtve holuby.
Predkom mestského holuba je holub skalný, ktorý dnes žije napríklad v Škótsku. V Bratislave napočítali pred niekoľkými rokmi vyše 40-tisíc holubov. Podľa vlaňajších odhadov len v centre Nitry lietal jeden trojtisícový kŕdeľ. Ďalšie stále prilietavajú zo širokého okolia.