„Budova patrí svojím významom ku klenotom slovenského kultúrneho dedičstva. Unikátna fara má síce fasádu vyzdobenú altánkom a tabuľami, no v skutočnosti je jej stav havarijný,“ hovorí správca nehnuteľnosti Pavel Kyseľ. Ako dodal, štát kedysi budove pridelil štatút národnej kultúrnej pamiatky, no tým sa jeho aktivita skončila.
Pred pár rokmi sa obyvatelia Polichna rozhodli v rodnom dome Timravy otvoriť pamätné izby, ktoré svojpomocne zariadili. „Počas celého roka môžu turisti a učiteľky s deťmi z celého Slovenska na vlastné oči vidieť miesto, kde Timrava kedysi žila a tvorila. Dokedy však budú výlety možné, nevieme,“ povedal Kyseľ.
Na dome zateká strecha a preráža aj spodná voda. Nadmerná vlhkosť a škodcovia sú hrozbou, že sa zničia vzácne originálne exponáty. Voda zateká aj do elektriny a kedykoľvek môže dom úplne vyhorieť.
Vlastníkom fary je cirkevný zbor evanjelickej cirkvi v Polichne. Jeho finančné možnosti sú obmedzené, a preto by podľa Kyseľa mala prísť pomoc zo strany štátu. „Sme sklamaní, že štát sa k takejto významnej národnej kultúrnej pamiatke zatiaľ správa doslova macošsky. Už dvakrát sme žiadali ministerstvo kultúry o poskytnutie dotácie na obnovu, no neuspeli sme. Skontaktovali sme aj bývalého predsedu Matice slovenskej Jozefa Markuša. Ten sa nám po úvodných sľuboch a zdvorilostiach neozval. Nepomohol ani fakt, že Timravin otec Pavel Slančík bol spoluzakladateľom Matice,“ spresnil správca domu, ktorý si želá, aby sa obec za národnú kultúrnu pamiatku nemusela hanbiť a aby sa mohla postupne zrekonštruovať.
Spisovateľka žila v Polichne 42 rokov. Bola dcérou evanjelického farára a v priestoroch polichnianskej fary sa nielen narodila, ale aj vyrastala, dospela a tvorila. Tam vznikla aj prevažná väčšina jej diel.