Fotopasce sú umiestnené na stromoch a pri zaregistrovaní pohybu urobia snímku. Frekvencia snímok sa dá nastaviť. z Fatranského spolku. „Človek nemá šancu byť v teréne neustále a nedá sa byť ani na dvoch miestach zároveň. Technika je v teréne rozmiestnená ideálne a zabezpečuje systematický tok hodnoverných informácií,“ hovorí Kalaš.
Na päť fotopascí sa vyzbierali dobrovoľníci zo Slovenského turistického spolku Hiking. Kalaš ich umiestnil na miestach, o ktorých zo skúsenosti vedel, že tam medvede chodia za potravou. Už po dvoch dňoch od inštalácie zariadenia sa podarilo zachytiť prvého medveďa. Posledný sa pred zimou ukázal 14. novembra. Najväčší nasnímaný medveď mal asi 200 kilogramov. Na fotkách je však zachytená aj medvedica s mladými.
Okrem medveďov fotopasce nasnímali aj tisíce ďalších záberov a niekoľko videosekvencií z lesného života v Malej Fatre. Sú na nich diviaky, srny, jelene, jazvec, zo šeliem líšky, kuny, rys, ale aj dravé vtáky, jastrab či orol skalný. Zariadenia, ktoré sú vzácnym zdrojom informácii pri výskume medveďa hnedého, plánuje Kalaš využívať aj v tomto roku. Miesta, kde budú inštalované, sa budú meniť podľa ročných období, tak ako sa mení putovanie medveďa za potravou a podľa toho, na čo sa bude zameriavať samotný výskum.