Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka by sa mal posunúť prípadne premiestniť na úplne iné miesto. Čo sa však stane s druhým, pamätníkom padlým vojakom Sovietskej armády, ktorý je pamiatkovo chránený, zatiaľ ešte nie je jasné.
„Pamätník neznámeho vojaka sa bude otáčať o 90 stupňov smerom k Hlavnej ulici. Možné je aj jeho premiestnenie, uvažuje sa o viacerých lokalitách. Ide však o drahšiu a komplikovanejšiu možnosť,“ povedala hovorkyňa košického magistrátu Martina Viktorínová. Zmenu polohy pamätníka si vyžaduje rozšírenie cesty na Štúrovej ulici pri Južnej triede. Rozhodnutie padne po zvážení všetkých možností v krátkom čase. Pri pomníku neznámeho vojaka sa objavilo aj oplotenie, to však zatiaľ nesúvisí s jeho pootočením, ani prípadným presunom.
Väčším problémom je pamiatkovo chránený pamätník padlým vojakom Sovietskej armády. Podľa hovorkyne mesta je jeho budúcnosť otázkou rokovaní. „Zatiaľ nie je jasné, či bude postup podobný ako v prípade pamätníka neznámeho vojaka. Budeme rokovať s investorom, no musíme prihliadnuť na záujmy mesta. Navyše sme oslovili aj ruskú ambasádu, závisí to aj od ich predstáv,“ dodala Viktorínová.
So zmenami pamätníkov nesúhlasí zväz protifašistických bojovníkov. „Je divné, že sa kvôli výstavbe Auparku presúva pamätník, ktorý má historickú hodnotu a pripomína určité udalosti. Je to nelogické, kompetentní to mohli vyriešiť aj inak,“ povedala tajomníčka oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Oľga Mrvová. Podľa nej sa vedľa seba pamätníky a nákupné centrum nehodia. „Nemalo by sa do toho zasahovať, pamätníky aj obdobie, v ktorom vznikli patrí do dejín bez ohľadu na politiku,“ dodala.
Pamätník sovietskych vojakov začali stavať ešte 14. apríla 1945, slávnostne bol odhalený už v júli toho istého roku. Ide o symbolické hroby 567 sovietskych vojakov. Použitými materiálmi sú andezit, trachyt a travertín. Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka vznikol v rokoch 1947 a 1948 a je postavený z travertínu. Jedným z jeho autorov je aj známy košický sochár Vojtech Loffler, podieľali sa na ňom aj Karol Milerský a Viliam Columby.