Detvania sa snažia zabrániť ťažbe zlata

Plánovaná ťažba zlata pod Bielym vrchom v Detve dvíha vlnu odporu. Ľudia z Podpoľania proti nej začali spisovať petíciu, pretože nechcú, aby im zničila prostredie. Ochranári a aktivisti poukazujú na možné riziká kyanidovej metódy ťažby, ktorá by v prípade havárie mohla mať nedozerné následky. Ťažiarska spoločnosť ubezpečuje, že nič také nehrozí a ťažba môže pomôcť celému regiónu.

16.06.2011 12:00
Detva, folklór, ľudový tanec, tradície,... Foto:
Ochranári a aktivisti v Detve chcú namiesto ťažby rozvíjať región pomocou folklóru a tradícií. Na snímke Folklórne slávnosti pod Poľanou.
debata (1)

„Ťažba by znamenala nezvratný ničivý zásah do života v meste aj v priľahlých obciach. Potenciál nášho regiónu je predovšetkým v cestovnom ruchu a baňa, kde sa ráta s odstrelmi, množstvom ťažkých áut a kyanidovým lúhovaním, sem jednoducho nepatrí,“ hovorí člen petičného výboru Vladimír Fekiač. Zdôrazňuje, že lokalita sa nachádza v blízkosti mesta i niekoľkých obcí, pričom dôsledky môžu zasiahnuť aj Chránenú krajinnú oblasť Poľana s biosférickou rezerváciou UNESCO.

Petíciu, ktorú už podpísalo asi 1500 ľudí, chcú oficiálne odštartovať na verejnom zhromaždení v Detve v utorok.

„Hoci firma tvrdí, že navrhovaný kyanidový spôsob je bezpečný, je to stále obrovské riziko, o čom svedčí viacero havárií po celom svete. Takúto baňu ani nijakú inú tu nechceme,“ uviedol Roman Podhradský z novovznikajúceho občianskeho združenia Podpoľanie nad zlato. Chcú poskytnúť informácie o možných dôsledkoch ťažby. „Firma totiž zdôrazňuje len prínosy. Majú tu však ťažiť desať rokov, potom odídu a tu zostane len vyrýpaný kopec, hlboký kráter a ekologická záťaž,“ dodáva.

Proti ťažbe je aj občianske združenie Podpoľanie, ktoré združuje 17 obcí. „Nechceme sa dať kúpiť za pár zlatiek. Päť rokov pracujeme na rôznych projektoch, ktorými chceme dlhodobo rozvíjať turizmus. Detva a okolie sa vždy v prvom rade spájali s folklórom a tradíciami,“ potvrdzuje člen združenia Roman Vrťo, ktorý jej aj mestským poslancom.

Detvianski poslanci sa touto témou ešte nezaoberali. Podľa primátora Jána Šufliarského zatiaľ nedostali požiadavku na schválenie ťažby. „Ak ju dostaneme, budeme sa ňou zaoberať. Mesto bude proti ťažbe, ak bude mať negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie,“ povedal.

Ťažiť zlato chce firma EMED Slovakia, ktorú založila cyperská spoločnosť EMED Mining. „Práve sa uskutočňuje určovanie dobývacieho priestoru, čo však ešte neznamená povolenie na ťažbu,“ spresnil jej konateľ Demetrios Constantinides. Tomu musí predchádzať aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie, kde je potrebné tiež stanovisko samospráv.

Obavy ľudí podľa neho nie sú na mieste. „Táto metóda je v Európskej únii považovaná za najlepšie dostupnú, používa sa na celom svete. Odkaliská s koncentrovaným ani zvyškovým obsahom kyanidu nie sú súčasťou nami navrhovanej technológie. Už teraz skúmame najlepšie riešenia na rekultiváciu zasiahnutého územia po skončení ťažby,“ uviedol. Začiatkom júla chcú otvoriť v Detve informačné stredisko.

Podľa výpočtov sa v tejto lokalite nachádza asi 25 ton zlata. Začiatok ťažby firma predpokladá v roku 2015, pričom ráta s vytvorením zhruba 200 priamych pracovných miest a do 600 nepriamych.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 1 debata chyba Newsletter