Umelecké školy oddeľuje hranica, spája ich ZUŠ bus

Žiaci zo slovenskej pohraničnej obce Moravské Lieskové navštevujú umeleckú školu v českej Květnej-Strání a, naopak, žiaci z Moravy sa učia v slovenskej škole. Prepravuje ich špeciálny autobus, ktorý deti premenovali na ZUŠ bus.

13.01.2012 12:00
deti, žiaci, keramika, umelecká škola Foto:
Nikola Stolaříková (v strede) učí keramiku v českej aj slovenskej základnej umeleckej škole.

Spoluprácu škôl na dva roky zafinancovala Európska únia. Dediny v nej chcú pokračovať aj po dvojročnej lehote. Peniaze potom uvoľnia z obecných rozpočtov, začnú prispievať aj rodičia. „Bol to krok do neznáma, a ten máme finančne zabezpečený. Teraz rodičia neplatia nič,“ hovorí starosta Moravského Lieskového Ľubomír Miklánek.

Výmena žiakov funguje od septembra a školy týmto len obnovili prerušenú tradíciu. Ešte v poslednom roku fungovania federácie navštevovalo umeleckú školu v Moravskom Lieskovom 26 detí z Květnej-Strání.

Vedenie školy v Moravskom Lieskovom pôvodne predpokladalo, že sa na obe školy v septembri prihlási okolo 80 detí, nakoniec ich bolo až 122. V slovenskej škole sa vyučuje moderný tanec, v Květnej-Strání zase folklór. Žiakov zo Slovenska učia hrať na husliach na Morave, Moravania sa zase u nás zdokonaľujú v hre na bubne.

Česká učiteľka keramiky dáva hodiny striedavo na oboch školách. „Keramický odbor je úplne nový. Na slovenskej škole majú viac hrnčiarskych kruhov, tak nám jeden požičali. Je to perfektná spolupráca, deti sa navzájom lepšie spoznajú, máme naplánované spoločné výlety aj spoločnú výstavu,“ hodnotí spoluprácu škôl učiteľka keramiky Nikola Stolaříková.

Moravské Lieskové má 2,5 tisíca obyvateľov a plynule prechádza do obce Květná-Strání, ktorá má o tisícku obyvateľov viac, štátna hranica vedie pomedzi domy. Už dlhé roky tu vznikajú zmiešané manželstvá, čeština a slovenčina je preto vlastná obyvateľom oboch dedín. Štrnásťročný žiak Vojtěch Pavluš začal rozhovor otázkou, či má hovoriť po česky, alebo slovensky. Každý týždeň chodí do slovenskej školy, kde hrá na bicích. „Doma nemáme také bicie, ako má slovenská škola. Cesta netrvá dlho, asi štvrť hodiny. Na bubny tam chodíme šiesti, päť chlapcov a jedno dievča. Ak by sme nemohli chodiť na slovenskú školu, museli by sme dochádzať do Uherského Brodu, a to je viac ako 20 kilometrov,“ hovorí mladý bubeník.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba