Holanďanov k nám po vstupe Slovenska do Európskej únie prilákala príroda a vidina farmárčenia. Andrea Legényová, ktorá cudzincom kupujúcim nehnuteľnosti v okolí Veľkého Krtíša a Krupiny poskytuje právne poradenstvo, dodáva, že hľadali únik z ich preľudnenej krajiny. „Kupovali u nás staršie domy a usadlosti, ktoré opravovali a využívali na sezónne pobyty a rekreačné účely. Chceli tu rozbehnúť aj biznisy, najmä agroturizmus,“ povedala Legényová.
Zaujímali sa o lokality mimo väčších miest, najmä o samoty. „Niektorí si našli domy v Liptove, viacerí na juhu stredného Slovenska. S usadlosťami kupovali aj pozemky. Priemerne päť hektárov k jednej usadlosti. To sa dialo pred piatimi rokmi. Potom prestali prichádzať a dnes sa dozvedáme, že domy u nás Holanďania predávajú. Väčšinou však nie cez realitky, ale individuálne,“ hovorí Peter Beňaš z realitnej kancelárie Romantické chalupy.
Podľa Legényovej do oblasti pri Veľkom Krtíši a Krupiny prišlo okolo dvadsať holandských rodín. „Ich prvotné nadšenie z krásnej prírody a pokoja vystriedala iná slovenská realita,“ poukazuje Legényová. Prekvapila ich drahota, zistili, že stavebným firmám musia platiť ešte viac ako doma. Ceny sa im zdali premrštené pri stavebnom materiáli, ale aj pri inom sortimente v obchodoch. Podľa Legényovej ich najviac sklamala byrokracia na našich úradoch.
„Povolenia, ktoré potrebovali napríklad pri stavebných úpravách, sa u nás získavajú oveľa pomalšie ako u nich doma. Život im navyše komplikovala aj jazyková bariéra a bohužiaľ aj zlodeji,“ zdôrazňuje právnička. Odchody Holanďanov tak začali prevažovať nad príchodmi. „Z tej asi dvadsiatky rodín odišla už asi polovica. Svoje domy predávajú cez realitky väčšinou ďalším cudzincom. Poznám prípad, keď jeden dom mal už troch zahraničných majiteľov. Všetci sa rozhodli po krátkom čase zo Slovenska odísť,“ odhaľuje realitu Legényová.
Starosta Stredných Plachtiniec v okrese Veľký Krtíš Štefan Benko hovorí, že u nich si manželia Peter a Gobi Jansenovci kúpili bývalú budovu cirkevnej školy. „Dom si svojpomocne opravovali. Ľudia ich tu mali radi, aj sme sa s nimi vedeli dohovoriť. Naučili sa čo-to po slovensky, dialóg sme dopĺňali nemčinou, ale aj rukami či nohami,“ smeje sa Benko. Vlani koncom leta odišli manželia do Holandska a zatiaľ sa do Plachtiniec nevrátili. „Čo je s nimi, netuším,“ dodáva Benko. Horšiu skúsenosť majú vo Vinici, kde obec predala pred šiestimi rokmi podnikateľovi z Holandska kaštieľ za symbolickú korunu a on sa zaviazal, že ho opraví. Starosta Béla Hrubík však hovorí, že dohodu nedodržal. „Už asi štyri roky neplatí dane, nebýva tu a my ho nevieme zohnať ani v Holandsku. A kaštieľ zatiaľ chátra,“ podčiarkuje.
K tým, ktorí sa zo Slovenska nechystajú odísť, patrí Holanďan Erwin Kerkdijk, ktorý kúpil starý dom v Peťove. Zimné mesiace trávi v Holandsku, jar a leto u nás. „Páči sa mi tu. Slovensko mám rád,“ zdôrazňuje 38-ročný muž. Opačný je príklad Saskie van Everdring, ktorá si s manželom kúpila v osade Mlynská Dolina pri Bušinciach usadlosť. Plánovali ju prestavať na kemp.
Plány im skrížilo to, že v osade nemali telefónnu prípojku a tej sa nevedeli dočkať ani po opakovaných žiadostiach a urgenciách na úradoch. Usadlosť preto predali a zo Slovenska odišli. Našej krajine dala zbohom aj rodina, ktorá žila istý čas v Pravici. Tú stihli u nás dvakrát okradnúť zlodeji.
Novou zasľúbenou krajinou sa pre Holanďanov teraz stáva susedné Maďarsko najmä pre nižšie ceny nehnuteľností. Podľa Legényovej tam nakúpilo rodinné domy a usadlosti okolo 8-tisíc Holanďanov.