Rómom zamurovali vchod, cítia sa ako v base

Samosprávy nevedia, ako zvládnuť situáciu s problémovými Rómami. Vyberajú si riešenia, ktoré vedú k väčšej nenávisti medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom. Príkladom toho je najnovšie mesto Sereď, ktoré zamurovalo vchod v betónovom plote do areálu pri cukrovare, kde žije táto menšina.

14.06.2012 06:00
Sereď, Rómovia Foto:
Otvor, ktorý zostal po pokazenej bráne, mesto zamurovalo.
debata (71)

Ľudia z tejto lokality sa odteraz môžu dostať za brány areálu už len jedným vchodom. Podobné prípady, keď mestá oddeľujú neprispôsobivých ľudí od okolia rôznymi stavebnými úpravami, sa množia. Odborníci na ľudské práva žiadajú preto zákaz segregácie zakotviť do stavebného zákona.

Sereď svoj zásah odôvodňuje tým, že Rómovia znečisťovali okolie a neplatili smetné. Rómovia upozorňujú, že mesto obmedzilo prístup pre sanitky. Bez druhého vchodu sa cítia ako väzni.

Podľa primátora Martina Tomčányiho museli takto konať pre vyššiu bezpečnosť a poriadok. Ľudia, ktorí sa prechádzali po neďalekej hrádzi, sa sťažovali na oplzlosti, neporiadok a špinu. Okolie hrdzavej brány, ktorá je dnes zamurovaná, bolo veľkým smetiskom. „Toto je definitívne riešenie. Dnes je tam už poriadok a nebudú sa ďalej tvoriť dlhy za smeti. Rómom pristavíme do dvora veľkokapacitný kontajner, ktorý sa vynesie až vtedy, keď zaplatia,“ uviedol primátor. Keď obyvatelia nebudú mať peniaze, môžu to podľa Tomčányiho vynahradiť na verejnoprospešných prácach, napríklad zametaním ulíc. Povedal, že na zamurovaní sa mesto vopred dohodlo s vajdom. Vajda to naozaj odobril, no denníku Pravda tvrdil, že nemal inú možnosť.

Tesne pri bývalej bráne býva šesťdesiatnička Júlia Lakatošová. Tvrdila, že má choré srdce a často k nej cez zadný vchod chodila sanitka. „Ako teraz bude ku mne chodiť? Bola som ochotná a stále som ochotná zaplatiť bránu z vlastného vrecka. Ale nikto sa so mnou nebavil, dali sem panely, tehly a hotovo. Veď toto je rasizmus,“ hovorí nahnevaná. „Sme tu ako v base. Keby nám tam dali aspoň malé dvere, aby sme mohli ísť k rieke deti okúpať. Takto nás chcú úplne izolovať,“ zaznievalo z podráždeného hlúčika. Rómovia v areáli vlastnia budovy, nie však pozemky. Ich súčasný majiteľ – seredský cukrovar to zatiaľ riešiť nemieni a nevyberá nájomné.

Podľa riaditeľky Rómskeho inštitútu Kláry Orgovánovej takéto stavebné zásahy nič neriešia. „Opakuje sa to aj v Plaveckom Štvrtku či v Spišskom Podhradí. Samosprávy bez súhlasu majiteľov len preukazujú svoju silu a moc. Je to však len dôsledok dlhodobej nekomunikácie.“ Niekedy podľa nej stačí nájsť odvahu a osloviť komunitu, skúsiť s nimi dohodnúť pravidlá a určiť zodpovednosť. Ak na to samospráva nemá trpezlivosť, môže osloviť rómskych mediátorov. Vyše 30 ich pred pár mesiacmi vyškolil Rómsky inštitút.

Múry okolo rómskych usadlostí sa začali pred pár rokmi stavať vo viacerých dedinách a mestách na východnom Slovensku – v Ostrovanoch, Sečovciach, Trebišove, Lomničke. Jeden postavili napríklad v Michalovciach pri časti zvanej Angi mlyn. Samospráva tvrdila, že nový múr má okrem iného aj športové využitie, pre squash alebo basketbal.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva preto požaduje, aby sa do stavebného zákona dostal zákaz priestorovej a sociálnej segregácie. Tvorcovia nového stavebného zákona sa takýmto zákazom zatiaľ nezaoberali. „V pondelok máme ďalšie stretnutie pracovnej skupiny, môžeme túto tému otvoriť. Nie som si však istá, či je to vec, ktorú by mal riešiť stavebný zákon, možno skôr územný plán obce,“ naznačila Ľudmila Priehodová, odborníčka na stavebný zákon a členka pracovnej komisie.

Riaditeľka odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania na ministerstve dopravy Jelena Hudcovská sa s takýmto zákazom nestotožnila. „Nemôžeme všetkým zaťažovať stavebný zákon, nie je to jeho predmetom. Navyše takýmto zákazom by sme na druhej strane mohli brániť majiteľom, aby si ochraňovali svoj majetok.“ Podľa nej by tu pomohol súd. Ak by niekto z Rómov dal žalobu za múr a uspel by na súde, mohol by byť z toho precedens.

Pozitívny príklad riešenia spolužitia s rómskou menšinou možno nájsť v Orechovom dvore pri Nitre, kde Rómovia začali upratovať okolie po tom, čo si medzi sebou zvolili strážcov poriadku. Niekde sa to však nedarí, ako trebárs v Malackách, kde zlyhali pokusy o zmier aj zo strany vládnych predstaviteľov.

71 debata chyba
Flowers