Hoci ide o pomerne modernú budovu z 30. rokov minulého storočia, zatiaľ sa našlo k nej málo dokumentov. K dispozícii je niekoľko kresieb, niečo poodhalil pamiatkový či reštaurátorský výskum, ktorý odkryl pôvodné omietky a farebnosť hlavnej siene. Ešte stále sa napríklad nevie, ako vyzeral samotný svätostánok. „Doteraz sa nenašla jediná fotografia svätostánku, vôbec nevieme nič o farbách a o detailoch,“ hovorí Marek Adamov z občianskeho združenia Truc sphérique, ktoré stojí za rekonštrukciou a záchranou žilinskej synagógy.
Autorom neologickej synagógy v Žiline, stavanej v rokoch 1928 až 1931 pre 750 ľudí, je nemecký architekt a dizajnér Peter Behrens, považovaný za jedného z krstných otcov modernizmu. Aktuálne sa uvažuje o zaradení jeho celoživotného diela do zoznamu UNESCO. Jeho projekt synagógy vybrala Židovská náboženská obec ako víťazný návrh cez medzinárodnú súťaž. Pozoruhodná funkcionalistická stavba, ktorá rešpektovala prostredie, v ktorom vznikala, nerovnosti, zúžený priestor na rohu ulíc i stromy, ktoré v ňom rástli, presiahla význam mesta. „Je výnimočná nielen z hľadiska slovenskej modernej architektúry, ale z hľadiska celoeurópskeho kontextu,“ potvrdil šéf Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš.
Aj napriek jej vzácnosti synagógu po vojne úplne prestavali. Najskôr na koncertnú sálu, vysokoškolskú aulu a do roku 2010 tam premietalo kino. „Našli sme list slovenských architektov z 50. rokov, ktorí žiadali, aby budova nebola prestavaná na koncertnú sálu, ale bola zachovaná ako múzeum, pretože ide o významného architekta a významnú stavbu. Čiže my teraz v podstate napĺňame ich zámer,“ dodal Adamov.
Keď klasické kino vytlačili moderné kinosály, Židovská náboženská obec riešila, čo s budovou, aby nechátrala. Pred možným využitím na komerčné účely uprednostnila výstavný priestor typu kunsthalle. „Časy, keď v Žiline žilo 17 percent Židov z celkového počtu obyvateľstva, sú dávno za nami a teraz je podstatné, aby budova takéhoto charakteru mala zmysluplné využitie, aby slúžila ľuďom. Zámer je výborný, keď sa podarí, tak obohatí nielen Žilinu, ale celé Slovensko,“ uviedol predseda Židovskej náboženskej obce v Žiline Pavel Frankl v začiatkoch spolupráce s OZ Truc sphérique.
V žilinskej kunsthalle bude okrem výstavných priestorov i filmový klub či kníhkupectvo. Otvorenie je naplánované na rok 2014. Z predpokladaného rozpočtu 1 milión eur sa zatiaľ zrealizovali práce za zhruba desatinu. Nenahraditeľná je pomoc a práce dobrovoľníkov, finančnú podporu združenie získava cez granty, z darov a od sponzorov, čo nie je jednoduché. „Mali sme optimistickejšiu predstavu o podpore. Zatiaľ to vyzerá tak, že nebude to päť veľkých sponzorov, ale stovky menších podporovateľov a zatiaľ naše skúsenosti hovoria o tom a potvrdzujú tú teóriu, že čím menej človek má, tak tým viacej dáva,“ konštatuje Adamov.
Zajtrajšie „Pootvorenie“ ukáže, čo sa dosiaľ v synagóge urobilo a zmenilo. A pretože rovnako ako rekonštrukcia je dôležité i budúce využitie budovy ako kunsthalle, súčasťou akcie sú zvukové videoinštalácie dvoch mladých výtvarníkov – Andrása Cséfalvaya a Jakuba Pišeka. Na nasvietení vybúraného priestoru pracovala svetelná architektka Laura Murguia.
Synagóga = kunsthalle
* rekonštrukcia sa začala v roku 2012, predchádzal jej 5-mesačný pamiatkový výskum, po príprave nasledovali búracie práce a odstraňovanie nepôvodných prestavieb
* otvorila sa kupola vo výške 17 metrov, vyviezlo sa 50 nákladiakov odpadu, spolu 500 ton
* akcia Pootvorenie Novej synagógy bude od 23. augusta do 22. septembra, otváracie hodiny od 14.00 do 18.00 hod. streda – piatok
* rekonštrukciu sa snažia aktivisti zrealizovať len vďaka podpore grantov, sponzorov, dobrovoľníkov. Prispieť je možné cez finančnú zbierku na účet 2620864319/1100, ale i dobrovoľným vstupným na akciu Pootvorenie
* za rekonštrukciou je OZ Truc sphérique, ktoré stojí aj za kultúrnym centrom Stanica Žilina-Záriečie, ktorú zrekonštruovali v roku 2003 a dnes je v nej 200 akcií ročne s 20-tisíc návštevníkmi