Obávajú sa, že ťažba ich pripraví o prácu a bude mať negatívny dosah na celý región. Odborový predák Stanislav Ľupták hovorí, že presná strojárska výroba nie je zlučiteľná s povrchovou baňou, kde sa ráta s odstrelmi. Podľa neho o tom svedčí aj návrh ťažiarskej firmy presťahovať jednu z dvoch najväčších firiem na iné miesto. „Výrobné haly sú vzdialené iba niekoľko desiatok metrov od navrhovaného dobývacieho priestoru. Ťažba ovplyvní ich prevádzku, skomplikuje život a bude v konečnom dôsledku znamenať úbytok pracovných miest,“ povedal.
Proti ťažbe je tiež mesto Detva, obce Dúbravy, Očová a Vígľaš. „Nič nám to neprinesie, vidím v tom viac negatív ako pozitív. Ide o dopady na životné prostredie, život ľudí aj na zamestnanosť v areáli strojární, kde dnes pracuje oveľa viac zamestnancov v porovnaní s počtom nových pracovných miest, ktoré ponúka ťažiarska firma,“ zhrnul očovský starosta Jaroslav Dominik. Podľa starostov a primátorov je Podpoľanie predurčené na rozvoj cestovného ruchu, poľnohospodárstva a strojárstva, nie na banskú činnosť. „Týka sa to náš všetkých a máme rovnaký cieľ – zastavenie tohto projektu, ktorý je absolútne devastačný a môže mať ďalekosiahle následky pre celý región,“ uviedol Roman Podhradský z občianskeho združenia Podpoľanie nad zlato. Pred časom proti ťažbe spustili petíciu, ktorú podpísalo vyše 11-tisíc ľudí.
Podľa spoločnosti EMED Slovakia, ktorá chce pri Detve ťažiť, protesty nie sú na mieste. „Jasne deklarujeme, že tento projekt, ak bude pokračovať, nepoškodí Podpolianske strojárne ani inú miestnu spoločnosť. Naopak, vytvorí pracovné miesta a dá zákazky najmä lokálnym firmám. Naša prevádzka by vytvorila najmenej 150 priamych a niekoľko stoviek nadviazaných pracovných miest. Nijaké pracovné miesto v iných firmách by kvôli našim aktivitám nezaniklo,“ uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Marián Urban. Dodal, že obavy ľudí vyplývajú z nedostatočnej informovanosti a oni budú pokračovať vo vysvetľovaní. Firma ešte potrebné povolenia od banského úradu a ministerstva životného prostredia nemá.
V Detve má ísť o povrchovú ťažbu s použitím kyanidu. Spoločnosť EMED Slovakia tvrdí, že ide o bezpečnú metódu, ktorá sa používa na celom svete. Ochranári si to však nemyslia, pretože kyanid je zdraviu nebezpečná chemikália. Bojujú preto za zákaz tejto metódy. Podľa riaditeľa Greenpeace na Slovensku Juraja Rizmana aj pri dodržaní všetkých predpisov a zákonov pri použití kyanidových zlúčenín existuje riziko pre ľudí a životné prostredie. „Je tu stále ľudský faktor a riziko havárií sa nikdy nedá vylúčiť,“ povedal.
Ministerstvo životného prostredia však o úplnom zákaze kyanidového lúhovania neuvažuje, i keď vo svete spôsobilo vážne ekologické havárie. Vysvetľuje to tým, že naše zákony a európska legislatíva túto problematiku upravujú dostatočne. „Európska legislatíva je nastavená dostatočne prísne na to, aby sa predchádzalo škodám na životnom prostredí pri ťažbe nerastov a ich úprave, dokonca aj s použitím kyanidov. Ťažba akýchkoľvek nerastov by viac nemala byť hrozbou pre ľudí a životné prostredie, pokiaľ sa bude vykonávať v súlade so zákonmi,“ píše vo svojom vyjadrení komunikačný odbor ministerstva.
Na otázku, čo je dôležitejšie, či príjem z daní a odvodov ťažiarskych firiem, alebo ochrana životného prostredia, zelený rezort neodpovedal priamo. Podľa neho „pri zabezpečení činnosti s dôrazom na bezpečnú ťažbu a ochranu životného prostredia a pri použití spomínaných technológií je súlad medzi ťažbou a ochranou životného prostredia zabezpečený“. Podobne odpovedal aj rezort hospodárstva, pod ktorý baníctvo patrí. Podľa hovorcu ministerstva hospodárstva Stanislava Jurikoviča ministerstvo podporuje ťažobnú činnosť, ktorá je v súlade s ekológiou, ochranou životného prostredia, ochranou a racionálnym využitím nerastného bohatstva.
Jurikovič však pripomenul, že povolenie na použitie technológie lúhovania kyanidom dáva ministerstvo životného prostredia, a to ho môže zamietnuť, ak s tým nebudú súhlasiť okolité obce.
Záťaž rozhodnutia, či do svojho regiónu pustiť ťažiarske spoločnosti, tak zostáva na samosprávach. Tie túto kompetenciu získali nedávno v roku 2007. Podľa ochranárov však existujú tlaky, aby bola zo zákona vypustená. Podľa Jurikoviča rezort takúto zmenu zákona zatiaľ nepripravuje.