Pri zatepľovaní takmer uhynulo dvesto netopierov

Netopiere často hynú za múrmi zateplených panelákov, hoci ešte pred stavebnými prácami by sa malo zistiť, či sa v štrbinách múrov nenachádzajú tieto zákonom chránené živočíchy. Podobný prípad sa stal aj v Turanoch. Takmer 200 netopierov zostalo uväznených v múroch bytovky, na ktorej stavbári po zatepľovaní nenechali žiadne otvory. Netopiere sa snažili nájsť cestu na slobodu cez stúpačky a staré umakartové jadrá, dostali sa však len do bytov.

30.11.2012 12:00
strecha, ochranári, netopiere Foto:
Pri zatepľovaní takmer uhynulo dvesto netopierov.
debata

Keď do bytov lietali netopiere už štvrtú noc, obyvatelia zalarmovali ochranárov. Stavbári uvoľnili poprekrývané otvory a to netopierom zachránilo život. „Nastal tu zaujímavý prípad, keď zhruba po dvoch týždňoch sme otvorili odvetrávacie otvory v strešnej atike a zistili sme, že netopiere žijú. Netopiere hibernovali a to je pravdepodobne jediný dôvod, prečo dokázali dva týždne vydržať bez vody,“ hovorí zoológ Národného parku Veľká Fatra Juraj Žiak.

Stavbári tvrdia, že o netopieroch nevedeli ani si ich cez deň nevšimli, keďže netopiere vylietavajú zo svojich úkrytov až pri súmraku, keď už na stavbe neboli. „Mňa to mrzí. Už sme takéto stavby robili aj v Českej republike a tam sme boli hneď upozornení, akým systémom to máme robiť. Tu je ten systém akýsi zamrznutý,“ hovorí stavbyvedúci Jozef Gruchaľák.

Ak by netopiere uhynuli, nepríjemné následky by čakali realizátora stavby, investora aj obyvateľov bytovky. Hodnota jedného raniaka hrdzavého, ktorý sa usídlil aj v bytovke v Turanoch, je 165 eur. Podľa odhadov po otvorení vyletelo z bytovky 200 kusov, celková škoda tak mohla byť okolo 33-tisíc eur. „Tento problém je ďalekosiahlejší, ako keď sa pozrieme na to len z pohľadu, že by štátu vznikla škoda 33-tisíc eur. Tu boli ohrození aj samotní obyvatelia bytovky. Netopiere napadali do stúpačiek, ktoré sa pre ne stali pascou, v ktorej keby uhynuli, tak sú to kilá mäsá, ktoré by tam hnili a mohla by sa šíriť nákaza,“ hovorí zoológ.

Netopiere, ale aj ďalšie chránené vtáky, najmä dážďovníky, si v konštrukciách panelákov nachádzajú vhodné úkryty, bezpečie a ochranu pred výkyvmi počasia. Ich prirodzené úkryty miznú a preto často osídľujú škáry medzi panelmi a otvory v podstrešných priestoroch, ktoré im zrejme pripomínajú skalné štrbiny. Pri zatepľovaní, keď sa tieto štrbiny prekryjú, dochádza k ich veľkému úhynu, keď sa nemajú ako dostať von. Likvidácia chránených druhov je nezákonná, navyše prostredie, v ktorom sa vyskytujú, zbavujú komárov.

Pred zateplením bytovky by majitelia domov mali postup prác prekonzultovať s ochranármi a zistiť, či sa v štrbinách objektov nevyskytujú zákonom chránené druhy. Tí vedia odporučiť aj opatrenia. Na zrekonštruované budovy je možné umiestniť špeciálne búdky, kde netopiere a vtáky nájdu náhradný úkryt po prekrytí panelových škár. „Zodpovednosť za situáciu má investor, jeho povinnosťou je dodržiavať všetky platné zákony, teda aj zákon o ochrane prírody,“ hovorí Ľubomíra Vavrová, projektová manažérka celoslovenského projektu na ochranu dažďovníka obyčajného a netopierov v budovách. „Niektorí stavbári spolupracujú, najmä keď im vysvetlíme, ako sa opatrenia realizujú a že nemajú vplyv na kvalitu stavebných prác alebo ich nezdržiavajú v realizácii. Vždy to však závisí od ľudí, od ich prístupu,“ konštatuje ochranárka.

Od minulého roku platí usmernenie ministerstva životného prostredia, ktoré vysvetľuje správny postup pri zatepľovaní budov. Napríklad v Púchove schválili zásady ochrany dážďovníkov a netopierov, aby pri zatepľovaní nedochádzalo k ich likvidácii.

Ďalším pozitívnym príkladom je Ružomberok, kde vlani pri zatepľovaní paneláka prerušili stavebné práce a počkali, kým chránené dážďovníky dohniezdia. A hoci ich pôvodné príbytky uzavreli zatepľovacie vrstvy, namiesto nich tam stavbári umiestili špeciálne búdky z polystyrénu, v ktorých našli živočíchy náhradné úkryty.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba