Za touto myšlienkou stojí mladý výtvarník Tomáš Džadoň, ktorému sa už podarilo vybrať aj dom, na ktorom budú drevenice stáť. Trinásťposchodovú bytovku na Lidickom námestí 1 na košickom sídlisku Dargovských hrdinov.
"Prvý návrh Pamätníka ľudovej architektúry vznikol ešte v škole v Prahe, na Akadémii výtvarných umení v ateliéri monumentálnej tvorby Jiřího Příhodu. Pripravil som ho pre moje rodné mesto Poprad. Bolo to v roku 2006 a pociťoval som silný pocit vykorenenosti, taký typický pre moju generáciu.
Prehodnocoval som a spochybňoval pojem tradície, pretože som mu tak prirodzene ako moji rodičia nerozumel. Vnímal som určitú traumu v spoločnosti, ktorá bola spojená so socializmom. Keďže som ,socík' zažil len cez svoje detstvo, mal som v sebe potrebu, chuť a energiu prekonať všetky tie klišé, stereotypy, usadené v našich hlavách a predávané kultúrou," vysvetľuje Džadoň.
„Spojil som teda drevenice ako obraz našej romantickej nevinnosti s panelákom, so sídliskom. Našu kolektívnu skúsenosť s mojou súkromnou skúsenosťou. Ja som sa v paneláku narodil, preto je pre mňa priestor sídliska oveľa viac prirodzený ako dedina s drevenicami. Symbolicky som položil ťarchu našej minulosti na ramená každodenného života panelákového človeka,“ hovorí Džadoň o pohnútkach, ktoré ho viedli k myšlienke pamätníka.
O projekt už od začiatku prejavil záujem tím Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013. "Prvým momentom bolo pozvanie Lukáša Berbericha z kultúrneho centra Tabačka, tomu napadlo pripraviť pamätník pre Košice. Vtedajšej riaditeľke Zore Jaurovej posunul myšlienku zrealizovať ho ako Pamätník ľudovej architektúry.
Tá projekt podporila a neskôr ho nové vedenie, teda Ján Beskid a Vladimír Sudzina, zaradilo medzi kľúčové projekty v oblasti výtvarného umenia vo verejnom priestore pre rok 2013," objasnil mladý výtvarník cestu projektu. Spresnil, že nepôjde o klasické drevenice. "Budú to stodoly, nie obytné drevenice. Nejde nám o romantizujúci pohľad, že tam niekto hore býva.
Budú to pekné zrubové stodoly. Intenzívne pracujeme na tom, aby sme ich získali, komunikujeme so starostami vybraných obcí, hoci zatiaľ ešte nemáme konkrétny prísľub, verím, že sa niekto nájde a daruje stodolu mestu," povedal Džadoň o aktuálnej situácii.
Myšlienka Pamätníka ľudovej architektúry sa zapáčila Bohuslavovi Štolfovi z panelového domu na Lidickom námestí. Je v ňom tiež predsedom združenia vlastníkov bytov a angažoval sa v prospech toho, aby boli drevenice na streche ich bytovky. "O projekte som sa dozvedel z médií, tak som si povedal, prečo by to nemohlo byť na našom dome.
No bolo treba presvedčiť aj väčšinu ľudí, ktorí tu bývajú, inak by sme nemohli mať drevenice na streche," vysvetľuje Štolfa. Spočiatku bol panelák rozdelený na dva tábory, polovica bola za, druhá polovica proti. Po prezentácii projektu a informačnej kampani medzi obyvateľmi domu sa však podarilo získať súhlas dvoch tretín obyvateľov. Cieľom Bohuslava Štolfu je však aj to, aby sa upravilo okolie domu či neďaleká bikrosová dráha a ihriská pre deti. „Treba vytvoriť miesta na stretávanie sa ľudí, tie tu chýbajú,“ dodal Štolfa.
Podľa neho sú obavy o zachovanie súkromia obyvateľov domu po inštalovaní dreveníc zbytočné. Nebudú určené na prehliadku, o projekte Pamätníka ľudovej architektúry si záujemcovia prečítajú na infotabuli, ktorá bude pri dome.