Ubytovňa stojí hneď vedľa malých drevených chatiek na Diškancovom pozemku, kde bezdomovci našli útočisko. Hrubá dvojpodlažná stavba je už hotová, pod strechou, vnútri sa dokončuje elektrina, inštalácie, omietky. Bezdomovci z kempu všetko stavali sami vlastnými rukami. Prvé základy začali kopať v apríli.
„Ani som nepočítal, že sa nám to takto rýchlo podarí. V októbri sa nám podarilo dať strechu a som rád, že sa nám to podarilo. Máme už aj kúrenie urobené a pomaly robíme ďalej, v podstate stále sa niečo robí,“ hovorí Daniel Diškanec, správca kempu.
Pozemok patrí Diškancovi, záležitosti okolo stavebného povolenia zhltli asi 5-tisíc eur, ďalších 22-tisíc investovali zatiaľ do samotnej stavby. Tie mal správca kempu z rozvodu. „Vyplatila ma po rozvode bývalá žena z domu a v podstate všetky tie peniaze som dal do tejto stavby. Ale našli sa aj ľudia, ktorí nás podporili, nie priamo finančne, no dali nám nejaký materiál a tak rôzne, a to nám hodne pomohlo,“ hovorí.
V ubytovni by mali byť tri garsónky a ďalších asi deväť rôzne veľkých miestností na ubytovanie. Kapacita asi pre 30 ľudí. Martinský kemp alebo Priestor pre život – priestor pre všetkých tvorí niekoľko malých drevených chatiek. Sú to však len dočasné stavby, ktorým treba po určitom čase znovu predĺžiť povolenie na užívanie. Pripraviť projekt, investovať peniaze.
Foto: Renáta Jaloviarová
Ako hovorí Diškanec, je to nekonečný proces. Ubytovňa už bude na rozdiel od chatiek trvalou stavbou, a tak už nebude treba každých päť rokov behať po úradoch pre povolenia. Ešte nevie, čo bude s drevenými chatkami, je ťažké si predstaviť, že by ich mali zbúrať. Najmä, keď ľudí, ktorí prosia o pomoc, je veľa. „Mnoho ľudí chodí za nami, pýtajú si takéto bývanie. Stále máme plno a keby sme mali kapacitu 100 ľudí, tak by sme to určite nemali problém zaplniť,“ dodáva.
„Sme radi, že tu môžeme byť a máme sa tu dobre. Keby tohto tu nebolo, tak by sme nemali kam ísť. Som naozaj rada, že sa našiel taký človek, ako je náš vedúci,“ hovorí Martinčanka Vlasta Klimová, ktorá v martinskom kempe pre bezdomovcov žije aj s 30-ročným synom a priateľom už viac ako štyri roky. Snažia sa uživiť, ako sa dá. Predajom časopisu alebo chodia na verejnoprospešné práce. Alebo sa starajú o malé hospodárstvo, pestujú zeleninu, pracujú v dielňach.
Momentálne v kempe žijú aj ďalšie asi štyri desiatky ľudí a s nimi sedem detí. Aj 7-ročný chlapec a 4-ročné dievčatko s mamou Katarínou Lovasovou. „Predtým som bývala v ubytovni vo Vrútkach, ale nevychádzalo mi to, z 350 eur, ktoré mám na živobytie, som to nestačila platiť,“ hovorí mladá žena z Turčianskych Teplíc. Za 11 rokov fungovania zariadenia, ktoré finančne nedotuje ani samospráva, ani štát, sa v ňom vystriedalo už vyše 800 ľudí.