Noční lovci miznú, ochranári sa pokúsia o ich návrat

Dva druhy sov - plamienka driemavá a kuvik obyčajný sa vytrácajú zo severného a stredného Slovenska. O ich záchranu a návrat späť na Liptov, Oravu či o posilnenie miznúcej populácie v Turci sa snažia ochranári zo Záchrannej stanice v Zázrivej.

06.03.2013 16:00
lovce Foto: ,
Metod Macek zo Záchrannej stanice v Zázrivej ukazuje špeciálnu búdku, ktorá má sovy pri hniezdení ochrániť pre kunami či mačkami.
debata

Plamienka i kuvik patria na svete medzi najrozšírenejšie druhy sov. U nás sa im darí na južnom Slovensku, no v iných častiach krajiny sa stavy výrazne znížili a títo spoľahliví lovci myší či hrabošov sú čoraz vzácnejšie. „Sever Slovenska je už prakticky bez týchto sov a my by sme veľmi radi naším chovom znovu obnovili ich populáciu na strednom Slovensku,“ hovorí Metod Macek zo Záchrannej stanice v Zázrivej.

S podobným projektom majú niekoľkoročné skúsenosti aj v Česku, kde sa v záchrannej stanici darí odchovať a následne vypustiť do voľnej prírody ročne desiatky mladých párov. Tak posilňujú ohrozené populácie plamienok i kuvikov. Obe záchranné stanice spolupracujú už dlhšie. Napríklad aj na projekte záchrany a návratu orla skalného do Českej republiky. Počas siedmich rokov sa podarilo vypustiť do prírody v Českej republike dve desiatky orlov zo Slovenska, ktoré vychovali orlie adoptívne matky zo Zázrivej.

Kuvik obyčajný - párik, ktorý zostáva hniezdiť... Foto: ARCHÍV ZÁCHRANNEJ STANICE V ZÁZRIVEJ
Kuvik Kuvik obyčajný - párik, ktorý zostáva hniezdiť v Záchrannej stanici v Zázrivej. Jeho potomkovia budú posilňovať ohrozenú populáciu týchto sov na strednom Slovensku.

So sovími operencami Zázrivej zase pomáha moravská stanica. Od kolegov zo záchrannej stanice v Bartošoviciach dostali slovenskí ochranári aj prvé páry sov, ktoré hniezdia v zázrivskej stanici. Ich potomkov potom ochranári vypustia do prírody, kde sú v súčasnosti ohrozenými druhmi. „Ich vymiznutie z našich oblastí spôsobila zmena hospodárenia, v minulosti dosť intenzívna deratizácia na družstvách a možno sa zmenili aj podmienky na hniezdenie,“ myslí si ochranár.

Plamienky žijú blízko ľudí, pri farmách, družstvách, v starých budovách, stodolách, humnách vo či vežiach kostolov. Ich rekonštrukciami však strácajú prístup k svojim hniezdam. Alebo hynú po konzumácii otrávených hlodavcov. A v prírode sú ich prirodzenými predátormi mačky či kuny.

V Zázrivej dúfajú, že záchranný program bude úspešný. Prví potomkovia plamienok driemavých by mohli prísť na svet už tento rok, kuvikov na budúci. „Sú to ešte mladé jedince, teraz sa ešte hľadajú, ak budú spolu harmonizovať je veľmi pravdepodobné, že budú odchovávať mladé,“ dodáva Macek.

Predtým než prídu na svet prvé mláďatá plamienok či kuvikov, ochranári zo Zázrivej chcú spustiť osvetu a pripraviť im vhodné podmienky na hniezdenie v oblastiach, kde ich budú púšťať. „Budeme musieť urobiť ešte veľa vecí – propagáciu na farmách a družstvách, aby sa týmto živočíchom venovala pozornosť, aby sa im neškodilo. Musíme vyvesiť veľa špeciálnych búdok, ktoré budú bezpečné, kde budú chránené proti predátorom, kune, mačkám, aby sa k nim nemohli dostať,“ uzatvára Metod Macek. O mladé sovy už prejavili záujem aj niektoré farmy, ktoré ich prítomnosťou získajú prirodzených deratizátorov.

Prvé výsledky odchovného projektu by sa mohli prejaviť o päť rokov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba