Dvojjazyčníci spisujú ministrovi masovú sťažnosť

Aktivisti z južného Slovenska odštartovali na Veľký piatok ďalšiu kampaň za dvojjazyčné tabule na železnici.

02.04.2013 14:00
dvojjazycnici, ekecs, protest, bilboard Foto: ,
Boj za dvojjazyčné tabule na železničných staniciach a zastávkach je aj v obci Okoč. Nedávno tam vlastnú tabuľu montovalo aj SMK.
debata (2)

Hnutie Dvojjazyčné južné Slovensko verí, že sa mu v najbližších dňoch podarí zorganizovať najmasovejšiu občiansku sťažnosť v histórii Slovenska. Pripravujú stovky listov pre ministra dopravy Jána Počiatka. Žiadajú ho, aby boli názvy železničných staníc a zastávok aj v slovenčine, aj v maďarčine v obciach, kde tvoria menšiny viac ako 20 percent obyvateľstva.

Hnutie tvrdí, že sa masovou sťažnosťou snaží presvedčiť ministra, že nejde o marginálny problém, ktorý si vymyslela hŕstka maďarských politikov. Ale že na dvojjazyčnosti záleží prostým obyvateľom, Maďarom aj Slovákom. „Dúfame, že list podpíše aj veľa Slovákov žijúcich na južnom Slovensku, keďže podľa našich skúseností dvojjazyčné tabule neprekážajú ani im, veď maďarské označenia nechceme umiestniť namiesto slovenských, ale popri nich,“ uviedli pre Pravdu aktivisti.

Imidž im pred mesiacom naštrbila strana SMK, keď jej členovia svojpomocne umiestňovali tabule s maďarskými názvami na súkromných pozemkoch pri staniciach. V obci Okoč namontovali napríklad tabuľu Ekecs. Háčik bol v tom, že neumiestnili dvojjazyčnú, ale len maďarskú tabuľu. „Neteší nás to, pretože tým nepoukazujú na dobré riešenie, tabule by mali byť na staniciach, nie na súkromných pozemkoch. A okrem toho problém zbytočne spolitizujú,“ reagovalo hnutie, ktoré sa od akcie SMK dištancovalo.

Ministerstvo aj železnice opakovane presviedčajú, že s dvojjazyčnosťou ako takou nemajú problém. Stačí vraj len novelizovať pár zákonov a technických noriem. Bola zriadená dokonca expertná komisia. Tej to však trvá už niekoľko mesiacov. Železnice odmietajú všetky žiadosti ako neodôvodnené. Tak ako to bolo aj v prípade žiadosti o nový názov zastávky Nová Vieska – Kisújfalu, alebo stanice Moldava nad Bodvou – Szepsi. Aj preto si aktivisti myslia, že v skutočnosti nie je vôbec záujem zabezpečiť dvojjazyčnosť, ako to je bežné napríklad v Taliansku, Rumunsku, vo Fínsku, v Belgicku, vo Švajčiarsku, v Nemecku či Slovinsku.

V Českej republike sa nemuseli podľa hovorcu Českých dráh Petra Štáhlavského pre dvojjazyčnosť vôbec meniť nejaké zákony či normy. Funguje to pomerne jednoducho. Názvy železničných staníc má na starosti Drážny úrad a ktokoľvek mu môže poslať žiadosť o zmenu názvu. „Viacjazyčné názvy staníc sa používajú takmer výhradne na Tešínsku, a to česko-poľské. Vždy je treba zvážiť zmysel a prínos takéhoto rozhodnutia, aby to nebola komplikácia pre orientáciu cestujúcich. Zväčšuje to napríklad aj veľkosť informačnej tabule. Malo by to mať aj ďalšiu nadväznosť. Aby stanica nebola jediným viacjazyčným prvkom v oblasti,“ uviedol Jakub Ptačinský z českej Správy železničnej dopravnej cesty.

Prečo aj slovenské ministerstvo dopravy nesiahne po podobnom spôsobe? „Riešenie, ktoré je používané v Česku, vychádza z odlišnej právnej úpravy a nie je použiteľné v súčasnej slovenskej legislatíve,“ odkázal hovorca Martin Kóňa a zopakoval, že do úvahy prichádza jedine novelizácia zákona o národnostných menšinách a zákona o dráhach. Hotové by mali byť v druhej polovici tohto roka.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba