Je to veľká záhada, ktorú si nikto netrúfol presne zdatovať. Časť odborníkov tvrdí, že val postavil pračlovek, iní zas, že to spravili Kelti, Rimania, či dokonca Uhri ako ochranu pred nájazdníkmi z Východu. Túto a ďalšie neznáme stavby v okolí Dunaja sa podujali odborníci preskúmať. No nie zblízka, ale z vtáčej perspektívy.
Ide o niekoľkoročný projekt ArcLand EC Culture 2000, na ktorom spolupracuje vyše 35 krajín, vrátane Nemecka, Iránu, Ruska a Čile. Archeológovia jeho výsledky predstavia v tomto roku. Slovenský tím viedla Elena Blažová. Z lietadla si nafotili oblasť Žitného ostrova a tiež lokality pri Ipli a Hrone. „Vďaka leteckej prospekcii sa vám ukážu veci, ktoré nemáte šancu vidieť, keď stojíte v poli,“ naznačil archeológ Mário Bielich.
Podobne je to aj so Valom obrov, ktorý dostal svoje pomenovanie vďaka nálezu bojovníka zo Želoviec. Meral asi dva metre, čo bola v dávnej minulosti naozaj „obrovská“ výška. Ruiny valu sa dajú ako-tak rozoznať na prechádzke po Štiavnických vrchoch, no zvyšok 60-kilometrového pásu, ktorý sa tiahne Slovenskom, vidieť už len z lietadla.
Takto sa archeológom ukázali napríklad zvláštne obdĺžnikové štruktúry. „Niečo podobné sa u nás ešte nevyskytlo. Zatiaľ nevieme, či je to systém žľabov, alebo predhradie valu. V 17. storočí sa pri Hrone experimentovalo s pestovaním ryže, možno sú to nakoniec tieto políčka,“ uvažoval Bielich.
Z výšky sa podarilo odhaliť aj stavby z mimoriadne turbulentného tureckého obdobia, keď na seba v Uhorsku narazili náboženstvá, kultúra Západu a Východu. Dnešným južným Slovenskom, od Štúrova cez Nové Zámky a Nitru až do Bratislavy, prechádzala v 16. a 17. storočí hranica Osmanskej ríše. Vytýčili ju mohutnými opevneniami, ktoré dali Habsburgovci po znovudobytí územia zrovnať so zemou, aby sa viac nemohli využívať.
Väčšina pevností sa vytratila z historických máp a dnes skoro žiadna z nich nie je viditeľná voľným okom. No opäť, pri pohľade zvrchu sa pekne ukázali jamy, vyvýšeniny, zvyšky múrov a domov. Archeológovia zdokumentovali opevnenia východne od Bratislavy, pri Janíkoch a pri Komárne. V okolí Nových Zámkov sa našli bronzové pečatidlá tureckých úradníkov a tiež faléra – pozlátená časť konského postroja s orientálnym motívom.
Letecké snímkovanie je prvou fázou projektu. Potom príde na rad povrchový zber a napokon geofyzikálne merania. Všetko sú to nedeštruktívne metódy, čiže žiadne vykopávky, bagrovanie. Využívajú napríklad magnetometer – špeciálny prístroj na kolieskach, s ktorým prechádzajú parcelu po parcele. Prístroj meria magnetické anomálie a dokáže celkom spoľahlivo určiť, či sú pod povrchom ukryté základy domu, či hrob bojovníka. Ak by sa v ňom nachádzal meč, tak by sa prístroj rozblikal ako „vianočný stromček“. Ale taký darček zatiaľ nedostali…
Odmena však čaká širokú verejnosť. Výsledky slovenských bádateľov by sa mali objaviť aj v programe Google Earth, hoci, ako dodal Bielich, zatiaľ to nie je stopercentne isté. V každom prípade, v máji predstavia svoje mapy v odbornej publikácii, ktorú vo Viedni vydá Medzinárodná organizácia pre archeologickú prospekciu (ISAP).