Letecky skúmajú aj Val obrov

, 17.04.2013 10:00
val, hamuljakovo
Archeológovia skúmajú lokality maximálne šetrne, prechádzajú ich magnetometrom. Nálezy zbierajú len na povrchu. Jedným z nich bolo aj turecké pečatidlo. Autor: ,

Dlhočiznú stavbu, ktorá sa tiahne cez Slovensko a Maďarsko, prezývajú archeológovia aj Stredoeurópsky čínsky múr. Oficiálne, spečený val alebo Fossa Giganteum, teda Val obrov.

Je to veľká záhada, ktorú si nikto netrúfol presne zdatovať. Časť odborníkov tvrdí, že val postavil pračlovek, iní zas, že to spravili Kelti, Rimania, či dokonca Uhri ako ochranu pred nájazdníkmi z Východu. Túto a ďalšie neznáme stavby v okolí Dunaja sa podujali odborníci preskúmať. No nie zblízka, ale z vtáčej perspektívy.

Ide o niekoľkoročný projekt ArcLand EC Culture 2000, na ktorom spolupracuje vyše 35 krajín, vrátane Nemecka, Iránu, Ruska a Čile. Archeológovia jeho výsledky predstavia v tomto roku. Slovenský tím viedla Elena Blažová. Z lietadla si nafotili oblasť Žitného ostrova a tiež lokality pri Ipli a Hrone. „Vďaka leteckej prospekcii sa vám ukážu veci, ktoré nemáte šancu vidieť, keď stojíte v poli,“ naznačil archeológ Mário Bielich.

Podobne je to aj so Valom obrov, ktorý dostal svoje pomenovanie vďaka nálezu bojovníka zo Želoviec. Meral asi dva metre, čo bola v dávnej minulosti naozaj „obrovská“ výška. Ruiny valu sa dajú ako-tak rozoznať na prechádzke po Štiavnických vrchoch, no zvyšok 60-kilometrového pásu, ktorý sa tiahne Slovenskom, vidieť už len z lietadla.

Takto sa archeológom ukázali napríklad zvláštne obdĺžnikové štruktúry. „Niečo podobné sa u nás ešte nevyskytlo. Zatiaľ nevieme, či je to systém žľabov, alebo predhradie valu. V 17. storočí sa pri Hrone experimentovalo s pestovaním ryže, možno sú to nakoniec tieto políčka,“ uvažoval Bielich.

Z výšky sa podarilo odhaliť aj stavby z mimoriadne turbulentného tureckého obdobia, keď na seba v Uhorsku narazili náboženstvá, kultúra Západu a Východu. Dnešným južným Slovenskom, od Štúrova cez Nové Zámky a Nitru až do Bratislavy, prechádzala v 16. a 17. storočí hranica Osmanskej ríše. Vytýčili ju mohutnými opevneniami, ktoré dali Habsburgovci po znovudobytí územia zrovnať so zemou, aby sa viac nemohli využívať.

Väčšina pevností sa vytratila z historických máp a dnes skoro žiadna z nich nie je viditeľná voľným okom. No opäť, pri pohľade zvrchu sa pekne ukázali jamy, vyvýšeniny, zvyšky múrov a domov. Archeológovia zdokumentovali opevnenia východne od Bratislavy, pri Janíkoch a pri Komárne. V okolí Nových Zámkov sa našli bronzové pečatidlá tureckých úradníkov a tiež faléra – pozlátená časť konského postroja s orientálnym motívom.

Letecké snímkovanie je prvou fázou projektu. Potom príde na rad povrchový zber a napokon geofyzikálne merania. Všetko sú to nedeštruktívne metódy, čiže žiadne vykopávky, bagrovanie. Využívajú napríklad magnetometer – špeciálny prístroj na kolieskach, s ktorým prechádzajú parcelu po parcele. Prístroj meria magnetické anomálie a dokáže celkom spoľahlivo určiť, či sú pod povrchom ukryté základy domu, či hrob bojovníka. Ak by sa v ňom nachádzal meč, tak by sa prístroj rozblikal ako „vianočný stromček“. Ale taký darček zatiaľ nedostali…

Odmena však čaká širokú verejnosť. Výsledky slovenských bádateľov by sa mali objaviť aj v programe Google Earth, hoci, ako dodal Bielich, zatiaľ to nie je stopercentne isté. V každom prípade, v máji predstavia svoje mapy v odbornej publikácii, ktorú vo Viedni vydá Medzinárodná organizácia pre archeologickú prospekciu (ISAP).

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk