Ťažiť zlato chce spoločnosť Eastern Mediterranean Resources – Slovakia (EMED). Občianske združenie Podpoľanie nad zlato, ktoré zastupuje advokátka Eva Kováčechová, žalovalo príslušný banský úrad, že ho neoprávnene vylúčil ako účastníka konania o určenie dobývacieho priestoru Detva, čo je v rozpore s Aarhuským dohovorom. Ten má podľa Hubu ako medzinárodná zmluva ratifikovaná SR prednosť pred slovenskými zákonmi. Najvyšší súd SR 12. marca jednomyseľne a v plnom rozsahu potvrdil predošlé rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, že občianske združenie, ktoré má za cieľ chrániť životné prostredie pred negatívnymi dopadmi ťažby nerastných surovín na Podpoľaní a jeho okolí, má byť účastníkom v konaní.
„Je to veľmi dôležitý precedens pre všetky podobné prípady hroziace poškodením životného prostredia, v ktorých sa dotknutí občania aktívne dožadujú svojho práva na informácie a na spoluúčasť pri rozhodovaní. Orgány verejnej správy musia demokraticky rešpektovať občianske práva a legitímne požiadavky ľudí aj v prípadoch, keď je názor verejnosti protichodný ako zámer investora,“ uviedol Mikuláš Huba. Zároveň dodal, že musia poskytnúť verejnosti čo najširší priestor na presadenie jej záujmov a potrieb.
Úrady znemožňujú verejnosti spolurozhodovať, tvrdí Huba
Podľa článku sedem Aarhuského dohovoru sa majú verejnosti poskytnúť potrebné informácie a prijať vhodné opatrenia, ktoré zabezpečia okrem iného účasť verejnosti aj na príprave plánov a programov súvisiacich so životným prostredím, a to v transparentných a spravodlivých podmienkach. Pritom je podľa jeho slov nevyhnutné umožniť včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti, a tak môže byť jej účinkovanie efektívne. Pred zákonom preto neobstojí argumentácia firmy EMED, Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici a po ňom aj Hlavného banského úradu, že konaním o určení dobývacieho územia sa ešte nepovoľuje žiadna konkrétna činnosť, keďže sa „len“ rozhoduje o využití územia.
„Táto argumentácia sa snaží odsunúť námietky a pripomienky verejnosti až do druhej fázy procesu – do rozhodovania úradov o konkrétnom projekte, teda v tomto prípade o vydaní povolenia na ťažbu zlata,“ poznamenal Huba. Lenže v týchto konaniach potom podľa neho úrady na Slovensku zvyknú odkazovať ľuďom, že na ich námietky je už neskoro a mali sa ozvať ešte v prvej fáze procesu, odkiaľ ich však vylúčili. „Úradníci tak neoprávnene a nedemokraticky znemožňujú verejnosti spolurozhodovať o zásadných veciach, ktoré ovplyvňujú životy ľudí,“ dodal s tým, že na túto skutočnosť upozornil vo svojom najnovšom uznesení aj Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Podľa slovenského právneho poriadku iba účastník konania, fyzická aj právnická osoba, má reálnu možnosť svojím konaním, napríklad námietkami a pripomienkami, včas ovplyvňovať priebeh a výsledky konania. Tzv. zúčastnená osoba ani osoby stojace mimo konania už takúto možnosť nemajú. Preto je podľa Krajského súdu aj Najvyššieho súdu SR nutné, aby občianske združenie, ktoré chráni životné prostredie v dotknutom regióne, v prípade svojho záujmu bolo účastníkom konania a nebolo vylúčené z reálnej možnosti ovplyvniť činnosť s dopadmi na životné prostredie.
Súd taktiež upozornil na to, že aj správne orgány, teda úrady s rozhodovacou právomocou podľa zákona, majú rovnakú povinnosť aplikovať európske právo a zdržať sa aplikácie ustanovení národného práva, ktoré sú v rozpore s ním. „Banské, aj všetky iné úrady preto musia dodržiavať a uplatňovať Aarhuský dohovor rovnako ako legislatívu SR,“ uzavrel Huba.