V Považskej Bystrici vyrastá treťohorný park

Ako vyzeralo územie Slovenska pred ľadovou dobou, priblíži záujemcom treťohorný park, ktorý v sobotu začínajú vysádzať v Považskej Bystrici.

20.04.2013 09:00
park Foto: ,
S myšlienkou vytvoriť rekonštrukciu prírody spred doby ľadovej prišiel absolvent Záhradníckej fakulty Martin Smatana.
debata

Miesto tu nájdu stromy a kríky, ktorých príbuzní v Európe pred miliónmi rokov rástli, ale už vyhynuli. Niektoré druhy však prežili v iných častiach našej planéty.

„Priviezli sme asi 25 druhov stromov, medzi nimi aj také, čo sa na Slovensku bežne nepestujú, bolo ich potrebné doviezť zo zahraničia. Medzi nimi napríklad magnólia japonská, brestovec južný, ambrovník syraxový, céder či jedľovec kanadský. To všetko sú druhy, ktorých príbuzní v období pred ľadovou dobou rástli aj na území Slovenska,“ povedal Martin Smatana, autor myšlienky treťohorného parku.

Martin Smatana priznáva, že touto myšlienkou sa začal zaoberať ešte ako žiak základnej školy, keď hltal knihy o živote v praveku. Ako študent Záhradníckej fakulty v Ledniciach na Morave porovnával pestovaný sortiment s paleobotanikou. Vtedy si uvedomil, že rastliny, ktoré sú pre nás ťažká exotika, kedysi bežne rástli v našich lesoch. Tu kedysi rástli magnólie, korkovníky, ambrovníky, všetky možné rastliny od výmyslu sveta.

„Počas ľadových dôb niektoré druhy zanikli, ale vymierali selektívne, nie na celej planéte. Niečo prežilo v Európe, niečo v Ázii, niečo v Amerike. Príbuzní treťohorných rastlín, ktoré v Európe vyhynuli, ešte stále rastú vo východnej Ázii a Severnej Amerike. Napríklad európsky druh ambrovníka prežíva ešte na ostrove Rhodos a v Turecku, inde už vyhynul, ale ešte rastie jeden severoamerický a dva východoázijské druhy. Aj ľaliovníky v Európe vyhynuli, ale jeden druh sa vyskytuje v Amerike a ďalší v Číne,“ dodal Smatana.

Myšlienka treťohornému parku sa zapáčila občianskemu združeniu Lokálpatrioti Považská Bystrica, ktorému sa podarilo pre tento projekt získať aj finančnú podporu. Park vyrastie na pozemku pri potoku Domanižanka, ktorý preteká cez mesto. Začínajú s 25 druhmi stromov, najväčší z nich je vysoký päť metrov. Najmenšie musia chrániť pred vyhynutím, ktoré by spôsobili psíky na prechádzke, ak by ich pravidelne kropili.

„Okolo maličkých stromov vysadíme nejaké pichľavé kríky, aby sme ich chránili. Predpokladáme, že park budú využívať aj školy. Tomu sme prispôsobili aj informačné panely. Na nich bude zobrazená každá rastlinka, čo vysadíme a pri nej bude uvedené, ako sa volá, kedy rástla, prípadne aj fotografie skamenelín. O tomto parku sú informácie na webových stránkach mogonov.sk a povazska bystrica – otvorene.sk,“ povedala Jana Veličová, konateľka občianskeho združenia Lokálpatrioti.

„Určite to bude prínosom pre školy, park využijeme napríklad na hodinách biológie. Sme otvorení tomu, aby deti mali zážitkové učenie, aby poznávali prírodu naživo a dotýkali sa týchto vecí, je to pre výučbu oveľa lepšie, ako by sa mali pozerať len na nejaký obrazový materiál, lepšie je, keď vnímajú všetkými zmyslami,“ dodala Zuzana Slaninková, riaditeľka Základnej školy na Nemocničnej ulici v Považskej Bystrici.

Park bude na ploche asi 8-tisíc štvorcových metrov. Postupne tu budú pribúdať ďalšie a ďalšie druhy, z niektorých majú členovia občianskeho združenia zatiaľ len semienka alebo odrezky.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba