Má ním viesť električka a popri nej je naplánovaná štvorprúdovka. Ohrozená je aj okolitá príroda Chorvátskeho ramena, a tak sa ľudia, prirodzene, búria. Ftáčnik tvrdí, že je otvorený diskusii a sám nie je presvedčený, či popri električke majú viesť štyri pruhy.
Zatiaľ ste definitívne štvorprúdovke cez Petržalku nepovedali ani áno, ani nie. V územnom pláne stále jestvuje. K akému variantu sa teda prikláňate?
Vyškrtnúť niečo z územného plánu nie je vec, ktorú urobí primátor z večera do rána. Štvorprúdovka je v územnom pláne navrhnutá už tridsať rokov. V strede Petržalky bola táto komunikácia plánovaná v čase, keď sa Petržalka tvorila. Prebrala ju aktualizácia územného plánu v roku 1993, prebral ju aj nový územný plán v roku 2007. Vždy to bolo nakreslené tak, že to tam existovalo. Územný plán bol dôvodom, prečo komunikácia bola nakreslená projektantom. Nakreslil ju v zmysle územných plánov. A keď sme tie podklady videli, čiže sme dostali projekt a začali sme posudzovať, či naň vydáme platné stanovisko, sami sme si kládli otázku, či je cesta potrebná. Mesto nie je presvedčené, či štvorprúdovku Petržalka potrebuje.
Čo to znamená?
Rozdielny názor majú odborníci na dopravu a odborníci na urbanizmus. Ideme urobiť architektonicko-urbanistickú štúdiu. Pretože podľa mňa keby mala Petržalka odpovedať na to, či chce električku, väčšina by odpovedala áno. Na to, či chcú občania štvorprúdovku, podľa reakcií zhromaždenia počas verejnej prezentácie nosného dopravného systému by väčšina odpovedala nie. Otázka teda znie, ako to má okolo električky vyzerať. Má tam byť cyklistická štruktúra alebo obslužná komunikácia? Toto teda musia naštudovať odborníci so zohľadnením územnoplánovacích podkladov a intenzít dopravy, ktoré sú namerané.
S hlavnou architektkou mesta sa v názoroch rozchádzate. Ona tvrdí, že Petržalke stačí Panónska a Dolnozemská. Nepotrebuje ďalšiu cestu.
Stále však bude musieť aj hlavná architektka odpovedať na otázku, ako sa dostanú ľudia k električke a či má v Petržalke natrvalo zostať stav, keď na sídliskových komunikáciách jazdí toľko áut ako medzi Žilinou a Martinom. Či je to v poriadku. Pretože na jednej strane budeme mať upokojenú zónu v strede, ktorá pôvodne mala byť komunikačnou časťou, a na druhej strane sa zmierime s tým, že po cestách, ktoré na to nikdy neboli stavané, nám jazdia také kvantá áut. Ak architektonicko-urbanistická súťaž povie, že to takto je v poriadku, má hlavná architektka pravdu. Ale nikto nikdy nepočítal s tým, že doprava v Petržalke bude takto rásť, čiže niečo s tým určite musíme urobiť.
Ohrozená je však zeleň v blízkosti Chorvátskeho ramena. Vyrúbe sa 2¤000 stromov. Je teda normálne, že ľudia sa búria.
Obyvatelia sú zvyknutí na tú zeleň, ktorá tam je. Tridsať rokov sa snívalo o tom, že Petržalkou pôjde metro. A keby sa postavilo v roku 1991, dnes je situácia úplne iná. Keďže sme ho nepostavili, tak sa na tomto mieste vytvoril náletovými drevinami zelený priestor a ľudia tam chodia relaxovať. Z toho vznikol taký nápad, mimoriadne populárny v Petržalke, vytvoriť tam park. V územnom pláne v roku 2007 mesto zakotvilo, že táto časť bude stredom Petržalky, teda centrálnym námestím. To by mohlo vzniknúť v priestore, ktorý nazývame Petržalka City. Chápem ľudí, ktorí nadávajú a tvrdia, že to nechcú a že podporujeme developerov. Ale tento zámer schválilo mesto v roku 2007, prečo sa vtedy neozývali?
Čiže ak by sa nerátalo s električkou, stromy by zostali?
Keby tam nebola električka, znamenalo by to, že toto územie čaká ďalej na dopravné riešenie. Stavby, ktoré sa naplánovali, sa však v tomto priestore pomaly objavujú. Čakali však na to, aké bude trasovanie električky. Električku nemáme kde inde postaviť. Tridsať rokov je to miesto rezervované na metro alebo iný nosný systém. Stromy budú musieť ustúpiť tomu, čo Petržalka potrebuje. Pretože čo Petržalka potrebuje viac? Stromy alebo dopravný systém, ktorý ľuďom pomôže dostať sa do práce včas? Konanie o výrube je prerušené a ja som prisľúbil, že mesto nevydá záväzné stanovisko k dokumentácii pre územné rozhodnutie, pretože obsahuje návrh na štvorprúdovku.
Petržalčanom prekáža, že mesto nechce vypísať referendum. To by podľa nich dalo odpoveď na to, čo naozaj chcú.
Nemám problém s referendom, ale tvrdím, že referendum nedokáže vyriešiť tento problém. Pretože na otázku, či sú ľudia za električku, odpovie väčšina áno, a na to, či sú za štvorprúdovú cestu, odpovedia nie. V referende sa teda dozvieme, že nechcú štvorprúdovku. Čo však chcú? Jedny chcú park bez električky, druhí aj s električkou, a ďalší nechcú ani cestu, ani električku.
Čiže referendum podľa vás nemá zmysel?
Určite má. Ale dá nám len odpoveď na to, čo si ľudia myslia. Nedá však odpoveď, či tam má byť obslužná komunikácia, alebo cesta vyššej triedy. Alebo vôbec žiadna.
V petícii sú miestni jednoznačne za mestský park a cyklotrasy.
Petícia je vtedy petíciou, keď ju reálne podpíšu ľudia a identifikujú sa menom a adresou. To, s čím predstúpili miestni, nie je petícia. Pretože ju nepodpísalo 9-tisíc ľudí, ale len podporilo.
Čiže ju neberiete do úvahy?
Keď reálne podpíše petíciu 3-tisíc ľudí, mestské zastupiteľstvo sa ňou musí zaoberať.
A čo poviete potom, keď sa podarí Petržalčanom získať reálne podpisy na mestský park s cyklotrasou?
Nepredpokladám, že väčšina Petržalčanov by nechcela električku. Poznám nálady v mestskej časti, dvadsať rokov som v nej žil.
A keď sa to naozaj stane?
Bude to pre mňa dôležitý politický signál a asi by sme museli zvážiť, či celý projekt nezastavíme. To by však znamenalo, že Petržalka ostane bez nosného systému verejnej dopravy. Ešte viac by sa zhoršila situácia na cestách a ľudia by museli stáť v dlhých zápchach. Ľudia si musia uvedomiť, že keď budú takto hlasovať, budú mať, čo chcú. A čo to bude pre nich znamenať o pár rokov, keď budú cestovať do práce, v akej zápche budú stáť. Ale nepredbiehajme. Diskusia sa iba začala.