Keramikári z Trenčína obnovili hrnčiarsku výrobu z praveku

V rodnom dome spisovateľa Vojtecha Zamarovského v Trenčíne si zriadila unikátny keramický ateliér rodina Vozárikovcov.

29.04.2013 15:00
keramika, vozárik, trenčín, nádoby Foto: ,
Peter Vozárik drží nádoby, medzi ktorými je rozdiel približne 7 000 rokov. Maľovaná nádoba sa v 18. storočí vyrábala v Trenčíne.
2

Otec so synom dokážu vyrábať hlinené nádoby dávno zabudnutými technológiami, tak ako ich ľudia robili pred 700 alebo 7 000 rokmi. Stálo ich to veľa času, ale po množstve nevydarených pokusov napokon na tajomstvá starých majstrov hrnčiarov prišli.

Keď kúpili rodný dom Vojtecha Zamarovského a začali upravovať jeho okolie, vykopávali na záhrade keramické črepy rôznych typov. Dom je priamo pod Trenčianskym hradom a v dávnych dobách sem ľudia vyhadzovali nepotrebné veci z hradu. Väčšina týchto črepov mala čiernu farbu. Vtedy nevedeli prečo, nepoznali ani postup pri výrobe týchto nádob.

„Zistili sme, že to boli črepy zo stredoveku, z obdobia ešte pred používaním glazúr. Vtedy sa nádoby zadymovali, aby udržali tekutiny. Dym je vlastne mastný, sadze z borovicového ihličia zalepia póry na hlinenej nádobe a tá je potom vodotesná. To sa používalo dovtedy, kým neprišli zelené glazúry z olova, ktoré je mäkké a ľahko taviteľné,“ vysvetľuje Peter Vozárik. On sa začal venovať pravekej keramike, jeho otec Pavol sa zameriava na novšie technológie, najmä na majoliku.

Najskôr však skúmali stredovekú a potom začali skúmať pravekú keramiku. Tá bola tiež zadymovaná, ale pritom aj hladká, akoby mala glazúru. Študovali nádoby z archeologických nálezov, skúmali exponáty vo viacerých múzeách. Skúšali vyrobiť nádoby, ktoré by sa s nálezmi zhodovali. Napokon prišli na to, že hlinené výrobky ľudia v praveku najskôr leštili kameňom a potom zadymovali. Zadymovanie vydržalo celé tisícročia, na leštenie kameňom sa zabudlo.

„Zalešťovanie kameňom upchalo póry a keď nádobu potom ešte aj zadymili, tak dosiahli dvojnásobný účinok odolnosti voči vode. Hlina sa musí vyhladiť vtedy, keď ešte nie je celkom vysušená, musí byť v kožovitom stave. Nie každý kameň je na zalešťovanie vhodný, treba dobre vyberať, aby neškriabal povrch nádoby, ale ho vyhladil,“ zhrnul svoje skúsenosti Peter Vozárik.

Dávni hrnčiari leštili kameňom hlinené misky už pred 7 000 rokmi. Dokazujú to nálezy keramických črepov z okolia Nitry, podľa ktorých vyrobil Peter Vozárik repliky pravekých misiek. Zhotovovali ich z hrudy hliny, z ktorej vytlačili potrebný tvar. Je to najzákladnejšia a najjednoduchšia technológia. Po vyleštení kameňom do nich majster vyryl ozdoby, ktoré po vypálení vyplnil bielou pastou. Výzdoba je jednoduchá, len linky, preto sa zaužívalo pomenovanie kultúra s lineárnou keramikou.

Oveľa zložitejšie bolo prísť na to, ako ľudia vyrábali obrovské hlinené nádoby, ktoré ukladali do hrobov v staršej železnej dobe, asi 700 rokov pred n. l. Takéto nádoby sa našli v pohrebisku v Dunajskej Lužnej. Mali zložitý tvar, vysoké boli až 60 centimetrov s priemerom vyše pol metra. Ak takú nádobu Vozárikovci skúšali vyrobiť naraz, vlastnou váhou sa zrútila. Nepotvrdila sa im ani teória, že ich kedysi vytláčali do formy. Po mnohých pokusoch prišli na to, že ich starí hrnčiari robili postupne, bez formy a bez hrnčiarskeho kruhu.

„Modelovali ich z valčekov, ktoré lepili na seba, postupne zahladili, leštili a nakoniec pomaľovali. Museli sme dlho skúšať, ako sa dá takáto veľká nádoba z hliny vyrobiť. Výroba musí byť rozdelená na päť častí. Každý deň sa vyrobí jedna časť, nechá sa zaschnúť a potom sa na ňu postupne pripojí ďalšia a ďalšia časť. Reštaurovali sme aj nádoby, ktoré našli pri vykopávkach v Trenčíne. Tam bolo pohrebisko, ktoré sa používalo približne v rokoch 1 400 až 700 pred Kristom. Na jednej z týchto nádob som si všimol, že je sekaná po úrovniach. Tak sa mi potvrdilo, že aj oni vyrábali nádoby takýmto spôsobom,“ dodal Peter Vozárik.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
2 debata chyba