Touto tému sa hasiči začali zaoberať niekedy pred tromi rokmi. V období, keď sa pripravovali na spracovanie auditu, vyhorel hrad Krásna Hôrka. Tento požiar v marci 2012 urýchlil rozhodnutie zmapovať stav všetkých kultúrnych pamiatok.
„Zatiaľ máme zmapovaných asi 400 pamiatok na Slovensku, čo je len zlomok z celkového počtu vyše 12-tisíc. Veľkým problémom z hľadiska ochrany pred požiarmi je, že tieto stavby sú väčšinou v prírodnom prostredí. Zvažujeme, ako chrániť pamiatku nielen zvnútra, ale aj zvonku, pretože máme dosť veľkých požiarov v prírode. Spolu s ministerstvom kultúry a pamiatkovým úradom teraz musíme nájsť cestu, aby sme pamiatky ochránili. Predpokladám, že na tieto ciele by sa dali využiť eurofondy,“ vraví Jana Morávková, riaditeľka odboru požiarnej prevencie Prezídia HaZZ.
Hasiči teraz vyhodnotia, v akom stave je skontrolovaných 400 pamiatok a výsledky predložia pamiatkarom. Audit by mal byť hotový koncom tohto mesiaca. Z neho bude jasné, koľko je v ktorom kraji drevostavieb, ako sú protipožiarne zabezpečené, či sú tam hasiace prístroje alebo aj iné zariadenia, napríklad elektrická požiarna signalizácia. Podľa skúseností hasičov má iba 30 až 40 percent pamiatok dostatočné opatrenia protipožiarnej bezpečnosti.
„Spracovanie auditu všetkých pamiatok na Slovensku, to je otázka desiatich, možno aj dvadsiatich rokov. Je to dlhá doba, ale treba začať, aby sa nestávali také veci, ako požiar na Krásnej Hôrke. A to nebol jediný prípad, pred tromi rokmi vyhorel zámok Kunerad, výstrahou je aj požiar kultúrnej pamiatky v Revúcej,“ dodala Jana Morávková.
Podľa Jána Meška, ktorý vykonáva štátny požiarny dozor, nemôže HaZZ ovplyvniť stav, ktorý je na historických pamiatkach, kým sa s nimi nič nedeje. Dovtedy ich stav len berú na vedomie. Ak sa však idú robiť stavebné úpravy, vstupujú do procesu aj hasiči.
„Podľa stavebného zákona projektová dokumentácia pre stavebné konanie musí obsahovať aj požiarnu bezpečnosť stavieb. Ako príklad môžem uviesť rekonštrukciu budovy Matice slovenskej v Martine. Nevyužívané podkrovie sa upravilo a využíva sa ako depozit. Vtedy sa musela riešiť požiarna bezpečnosť. Objekt je teraz zabezpečený elektrickou požiarnou signalizáciou a stav historickej budovy sa priblížil k úrovni, ktorá je požadovaná dnes,“ povedal Ján Meško.
Súčasťou protipožiarneho auditu je aj Trenčiansky hrad. Kontrola zistila niektoré menej podstatné nedostatky, ale vážne problému sa preukázali pri taktickom hasičskom cvičení na Trenčianskom hrade.
„Zistilo sa, že sú problémy s dodávkou vody na hasenie požiaru na hrade, pretože najbližší použiteľný zdroj vody na hasenie je až v meste, na Mierovom námestí. Odtiaľ je výškový rozdiel na Matúšovu vežu 140 metrov. Studňa lásky na hradnom nádvorí je pri hasení požiaru nepodstatná, pretože je po väčšinu roka prázdna,“ upozorňuje Štefan Martinka z Okresného riaditeľstva HaZZ v Trenčíne.
Jediným zdrojom pre prípadné hasenie na Trenčianskom hrade je nádrž s obsahom 20 kubických metrov vody. Ďalším problémom pri zásahu by bol prístup hasičskej techniky na hrad. Nie je možné dostať ťažkú techniku až na nádvorie, pretože neprejde vstupnými bránami. Technika by sa dostala len na určité miesta pod hradom a odtiaľ by hasiči museli robiť dlhšie vedenie. Zásah by vykonali, ale trvalo by im to dlhší čas.
„Nedá sa povedať, že pamiatky na Slovensku sú dostatočne zabezpečené pred požiarmi. To záleží aj na finančných možnostiach vlastníkov. Pamiatkový fond na Slovensku dnes už nepatrí štátu, je prevažne v súkromných rukách, alebo vo vlastníctve cirkví či obcí. Z auditu, ktorý sa dokončuje, vyplynú konkrétne odporúčania pre vlastníkov, ktoré pomôžu viac chrániť národné kultúrne pamiatky,“ predpokladá Slavomír Katkin z Pamiatkového úradu SR.