Záchranári aj ochrancovia prírody pred takýmito prípadmi varujú. Vretenica severná je jedovatý had a hoci jej uhryznutie nie je smrteľné, v niektorých prípadoch môže vyvolať zdravotné komplikácie. Navyše je chráneným živočíchom, ktoré by sa nemali chytať ani zabíjať.
Dvadsaťsedemročnú Zuzanu pohrýzlo zrejme ešte mláďa vretenice do ruky. „Našli sme malého hadíka, chcela som si ho bližšie pozrieť, no vyšmykol sa mi a uhryzol ma,“ opisuje skúsenosť z túry. Rana na prste, kde zostali dve drobné bodné ranky, ju bolela a puchla. „Bola to taká pálivá a pulzujúca bolesť,“ dodáva. Jej kamarátka pre istotu volala na tiesňovú linku, odkiaľ poslali sanitku. Hada stihla odfotiť, a keď fotku ukázala záchranárom, potvrdilo sa, že skutočne ide o zmiju.
Zranené osoby po pohryznutí hadom treba upokojiť, vyvarovať sa prudkých pohybov, aby sa zabránilo šíreniu jedu v organizme. Ranu je dobré prekryť napríklad čistou vreckovkou. Neodporúča sa miesto nad ranou škrtiť či jed odsávať alebo ranu rozrezávať. Nesmie sa piť alkohol ani káva. „Pacienta treba uložiť tak, že srdce musí byť uložené vyššie, ako je miesto pohrýznutia,“ radí Jozef Trgiňa, zástupca primára oddelenia úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline. Odporúča volať záchranárov. „Ranu, ktorá je pohryznutá, ošetríme, umyjeme vodou, prekryjeme gázou alebo čistou tkaninou a obviažeme obväzom, ale nie pod veľkým tlakom. Po ošetrení rany treba znehybniť končatinu tak, že dáme ruku na záves alebo nohu na dlahy. Potom nasleduje transport do nemocnice, kde sa podľa závažnosti rozhodne, či bude pacientovi podané sérum,“ hovorí lekár.
Protijed sa podáva v prípadoch, ak je stav pacienta veľmi vážny, s veľkou toxickou reakciou, ak je v ohrození života. Vretenica nie je smrteľne jedovatý had, ale po uhryznutí môžu vzniknúť u niektorých ľudí následky, ktoré sú závažného charakteru. „Najmä u malých detí, starších osôb, alergikov,“ upozornil Trgiňa.
Všeobecne je pri poranení hadom dôležité zistiť, či bol jedovatý. Preto, ak je to možné, odfoťte si ho. „Klinické príznaky a liečba závisia od toho, či človeka pohrýzol jedovatý had alebo nie a v akej vzdialenosti od obehovej sústavy sa rana nachádza. Keď pacient do Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici s takýmto poranením príde, ošetríme ho na internej urgentnej ambulancii, z odobratej vzorky krvi laboratórne vyšetríme parametre zrážanlivosti, pretože hadí jed spôsobuje práve ich rozpad. Pacient je následne prijatý na pozorovanie na II. internej klinike a podajú mu infúznu liečbu. Po zhruba 4 dňoch ho prepustia domov. Ak pacienta pohryzie jedovatý had a dôjde k rozvinutiu klinických príznakov, pacientovi podáme antisérum. Ak sa rana zapáli, naordinujeme antibiotiká,“ uviedla Mária Pavlíková z II. internej kliniky Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici.
V Žiline majú ročne 8 až 10 pacientov, ktorí tvrdia, že ich uhryzol had. Okrem tamojších troch tohtoročných pacientov evidujú štyri prípady uhryznutia hadom aj v Univerzitnej nemocnici v Bratislave. „Vždy išlo o užovku. Hospitalizácia potrebná nebola,“ informovala hovorkyňa nemocnice Petra Stano Maťašovská. Dvoch pacientov po pohryznutí plazom liečili nedávno aj v Nemocnici Poprad. „Išlo o detských pacientov, a teda boli hospitalizovaní na detskom oddelení Nemocnice Poprad. V prípade menších detí ide zvyčajne o 5-dňovú hospitalizáciu, v prípade väčších detí o 3– až 4-dňovú hospitalizáciu. Pacientom po prepustení do domácej liečby odporúčame ešte pokojový režim počas dvoch týždňov,“ uviedla hovorkyňa popradskej nemocnice Sylvia Galajda.
Najčastejšie hady uhryznú lesných robotníkov, ľudí pri práci so senom alebo turistov. Preto sa odporúča pevná vyššia obuv a dávať pozor na to, kadiaľ kráčame. Opatrnosť je potrebná pri rozhŕňaní konárov na zemi i zbieraní lesných plodov. Podľa zoológa zmija človeka pohryzie, len keď sa bráni. Ak človek na ňu náhodne stúpi, dráždi alebo ju chytí. Je citlivá na vibrácie a otrasy a pred blížiacim sa človekom sa väčšinou odplazí do bezpečia. „Uhryznutia u človeka nemusia byť vždy také, že vpustí jed do rany. Vtedy je to suché uhryznutie. Had si jed produkuje na to, aby omráčil svoju korisť, prípadne na obranu. Tá produkcia jedu je pre neho energeticky náročná, čiže tým jedom neplytvá len tak,“ uviedol Martin Hatala z Národného parku Malá Fatra.
Vretenica severná, náš jediný pôvodný jedovatý had, je zákonom chránená a jej spoločenská hodnota je 265 eur.