Foto: Dagmar Teliščáková
Rodák z Česka, ktorý v USA žije takmer tri desaťročia, priznáva, že slovenská fujara mu učarovala. Má v sebe podľa neho oveľa viac než len hodnotu atraktívneho suveníru zaveseného na stene. Možno na nej zahrať klasiku aj džez.
„Zaľúbil som sa do jej zvuku. Sochári zvyknú hovoriť, že socha žije v kameni, len treba odstrániť to, čo tam nepatrí. Ja to vidím tak, že hudba už vo fujare je, ale ju treba z nej dostať. A o to sa snažím,“ hovorí.
Zvuk fujary sa mu vryl do pamäti ešte v detstve zo znelky v rádiu, ktorá ohlasovala predpoveď počasia. Podvedome sa mu pripomínala aj po emigrácii do Spojených štátov. „Je to pre mňa ako istý dotyk s domovom. Cítim sa stále Čechoslovákom, som Čech a hrám na rýdzo slovenskom nástroji,“ dodáva s úsmevom.
Založil špeciálnu česko-slovenskú webovú stránku, ktorá okolo seba sústredila okolo 250 výrobcov fujár a interpretov. Pred zhruba siedmimi rokmi zorganizoval prvý fujarový workshop vo vlastnom dome v mestečku pri Washingtone. „Chcel som, aby sa vo svete nebrala fujara len ako rarita, na ktorej sa zahrá nejaký rozfuk a opäť sa zavesí na stenu, pretože všetko k tomu spelo,“ vysvetľuje Bob.
Druhý rok učí vo voľnom čase hru na fujare. Zatiaľ mal jedného študenta so slovenskými koreňmi, ostatní boli Američania. „Je to úžasný nástroj, počuli ho a chcú na ňom hrať,“ dodáva.
Okrem výučby Bob vystupuje, má vlastný repertoár a v Amerike hrá tradičnú fujarovú hudbu. Na medzinárodnom fujarovom festivale vo Zvolene počas uplynulého víkendu predviedol hru na fujare netradičnejšie, vrátane Dvořákovej árie Rusalky.
Na prvom fujarovom festivale, ktorý vo svete nemá obdobu, sa vo Zvolenskom zámku okrem slovenských predstavili fujaristi a hudobníci zo siedmich krajín. Bol súčasťou 770. výročia osláv obnovenia mestských výsad Zvolena. „Chceli sme dať priestor fujaristom v kolíske fujary, ktorou je Podpoľanie, súčasť voľakedajšej zvolenskej župy. Dokonca vo Zvolene na Pustom hrade pri vykopávkach našli archeológovia dve trojdierkové drevené píšťalky, na ktorých sa hrávalo v dvanástom, trinástom storočí. Sú predchodcami našej fujary, ktorá vznikla ich predlžovaním,“ vysvetľuje organizátor festivalu Dušan Holík zo združenia Duša fujary. Na festivale zahrali na fujare Mozarta, Bacha aj Steveho Wondera či džez.
Dušan Holík z Očovej, ktorý svoj život zasvätil fujarám, sa o budúcnosť tohto nástroja neobáva. „Deti síce o ňu veľký záujem nemajú, ale zvyšuje sa záujem dospelých, ktorí navštevujú fujarové školy, čo predtým nebolo. Počet výrobcov sa v ostaných dvoch, troch rokoch zdvojnásobil a fantasticky išla hore kvalita nástrojov,“ dodal.
Prvé písomné zmienky o fujare pochádzajú zo 17. storočia a spája sa výhradne so Slovenskom. Od roku 2005 je zapísaná do svetového dedičstva UNESCO.