Odvolací senát znova zrušil starší rozsudok krajského súdu, ktorým bola v decembri 2008 pôvodne zamietnutá žaloba občianskych aktivistov a mesta Pezinok voči rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorá povolila budovanie kontroverznej skládky. Orgánom SIŽP sa prípad vráti na opätovné rozhodovanie, ktorého účastníkom budú musieť byť od začiatku aj Pezinčania. Podobne najvyšší súd rozhodol už v máji 2009, ale prevádzkovateľ skládky uspel so sťažnosťou na ústavnom súde, ktorý pôvodný verdikt NS SR zrušil.
Pezinčania žalovali Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP) za povolenie skládky, ku ktorému sa podľa ich tvrdení nemohli vyjadriť a na začiatku k nemu nevideli dokumenty, konkrétne ide o rozhodnutie o umiestnení stavby. NS SR teraz pred svojím rozhodnutím požiadal aj Súdny dvor EÚ, aby mu odpovedal na niektoré otázky, ktoré s posúdením kauzy súvisia. SD EÚ napríklad dospel k záveru, že na základe európskeho práva (Aarhuského dohovoru) v konaniach, týkajúcich sa životného prostredia, má byť verejnosť informovaná v ranom štádiu prijímania rozhodnutí, ak sa dotýkajú životného prostredia. Nechal však na posúdení NS SR, či toto pravidlo bolo naplnené aj pri povoľovaní pezinskej skládky.
Najvyšší súd musel v podstate rozhodnúť o správnosti alebo nesprávnosti postupu druhostupňového orgánu – ústredia Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Ten sa totiž v druhom stupni konania snažil odstrániť chybu prvostupňového konania Inšpektorátu životného prostredia. Urobil to tak, že stanovil 30 dňovú lehotu, v ktorej sa podľa neho mohli
Pezinčania oboznámiť s povoľovacím konaním pezinskej skládky a vzniesť námietky. Po lehote, v ktorej podľa SIŽP námietky neprišli, napokon druhostupňový orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu inšpekcie. „Je veľká pravdepodobnosť, keďže odvolací orgán uznáva, že nezverejnenie územného rozhodnutia bola chyba, že by došlo k jeho zrušeniu,“ povedal na pojednávaní právnik SIŽP Ľubomír Fogaš.
Žalujúci Pezinčania tvrdia, že druhostupňový orgán mal rovno zrušiť rozhodnutie prvostupňového orgánu životného prostredia a nie snažiť sa naprávať jeho chybu. Argumentujú najmä tým, že zákon ani neumožňuje, aby sa prihliadalo na akékoľvek pripomienky, vznesené po skončení ústneho prvostupňového konania. Argumenty by teda mohli predložiť len na úplnom začiatku, keď ani nevedeli, že sa nejaká žiadosť o povolenie skládky posudzuje.
Pezinčania sa obávajú zdravotných rizík, ktoré sú spojené s prevádzkovaním skládky, keďže sa v blízkosti ich domov už jedna skládka odpadov nachádza a ďalšia má byť 280 metrov od prvých domov. Argumentujú zákazom skládky v územnom pláne mesta ako aj zvýšeným výskytom viacerých onkologických ochorení v ich meste v porovnaní s celoslovenským priemerom. Ide pritom aj o ochorenia, ktoré sú podľa výskumov typické u ľudí, žijúcich blízko skládky.
„Preto povoľovanie vzbudilo nevôľu u Pezinčanov, ktorí ju dali najavo v 15 protestoch, uskutočnili sa demonštrácie, pochody, štafeta pred Ministerstvom životného prostredia SR s podporou umelcov. Známa je aj cyklocesta Pezinčanov do Košíc, kde súd rozhodoval o sťažnosti,“ pripomína združenie VIA IURIS, ktoré poskytlo Pezinčanom právnu pomoc. Na protestoch sa zúčastňovali tisícky Pezinčanov a kauzu pozorne sledujú podobné iniciatívy na celom Slovensku.
Proces povoľovania skládky sa začal ešte v roku 1999, keď bol posudzovaný jej vplyv na životné prostredie. V roku 2002 mesto Pezinok zakázalo novú skládku v územnom pláne. „V roku 2007 bolo vydané rozhodnutie o umiestnení skládky v území, ktoré vydal Krajský stavebný úrad v Bratislave pod vedením Jána Mana mladšieho, syna šéfa firmy, ktorá o povolenie žiadala. Zároveň je J. Man ml. vlastníkom tisícok metrov pozemkov pod navrhovanou skládkou,“ upozornila VIA IURIS. Územné rozhodnutie ignorovalo zákaz skládky v územnom pláne.
V roku 2008 bolo vydané integrované povolenie na skládku, ktoré je zároveň stavebným povolením. V čase jeho vydania sa však už skládka niekoľko mesiacov stavala, pričom nezákonnosť výstavby konštatoval aj Inšpektorát životného prostredia v Bratislave. „Povoľovacie konania bolo spojené s postúpením práv prevádzkovateľa Ekologická skládka a.s. na firmu Westminster Brothers, Inc,, ktorú zastupoval Marián Kočner,“ poznamenala vo svojom stanovisku VIA IURIS. Po desiatich mesiacoch obe firmy vyhlásili, že k prevodu práv nikdy neprišlo.
Od septembra 2008 posudzovali zákonnosť povolenia skládky odpadov súdy. Najskôr konal v prvom stupni Krajský súd v Bratislave, o odvolaní Najvyšší súd SR, ktorý dal Pezinčanom za pravdu a povolenia na skládku zrušil. Následne o sťažnosti prevádzkovateľa konal Ústavný súd SR a vrátil vec opätovne na konanie na Najvyšší súd SR. Ten konanie prerušil a požiadal SD EÚ o zodpovedanie piatich predbežných otázok, súvisiacich s aplikáciou práva EÚ v prípade skládky Pezinok. Po verdikte európskeho súdu sa kauza vrátila na rozhodnutie na najvyšší súd.