Odborníci však radia vydržať ešte niekoľko dní, kým bude na postreky vhodnejšie počasie. Ak by zasiahli okamžite v týchto dňoch, postreky by sa minuli účinku.
Liahne bodavého hmyzu sú plné
Komáre sa podľa starostu obce Kľúčovec Tibora Botha objavili tento rok oveľa skôr, viní z toho vývoj počasia a najmä výdatné zrážky. „Všade na okolitých poliach sa drží voda, okolo obce je teraz jedno močarisko. Spodná voda sa stále drží hore. Liahne komárov sú plné.“ Kým je vonku chladno, tak sa to podľa starostu dá ako-tak vydržať, no len čo sa zvýši teplota, obyvatelia sa musia ukrývať dnu. „Ľudia musia mať úplne zatvorené okná. Keď večer zájde slnko, vonku je to neúnosné. Každý si kupuje postrek, strieka si v záhrade, ale to je neúčinné,“ dodal Both. Problém majú aj s kliešťami, aj tých je podľa starostu viac, ľudia sa obávajú najmä o svojich psov a iné domáce zvieratá. K najohrozenejším obciam patria tiež Medveďov, Sap, Gabčíkovo, Vojka. Ľudia sa pýtajú, prečo sa na Slovensku nerobia postreky proti komárom tak rýchlo ako v Maďarsku.
Tam vraj zasahujú okamžite, nasadia lietadlá, niekde aj vrtuľníky. Zoltán Katona, majiteľ postrekovej firmy DERAKAT, ktorý sa tejto problematike venuje už tri desaťročia, uznal, že počet komárov je od začiatku roka na Žitnom ostrove vysoký, no aj tak treba ešte počkať niekoľko dní. „Musíme myslieť aj na prírodu, chceme predsa dávať do nej čo najmenej chémie. Bol som sa pozrieť na postreky v Maďarsku a myslím, že to nerobia vôbec dobre. Po postrekoch zostali v riekach uhynuté ryby a iné živočíchy.“ Kľúčová je podľa Katonu teplota a vietor. Ak sa vyčasí, teplota bude vyššia ako 20 stupňov a vietor sa upokojí, možno striekať. Inak to bude zbytočné. Katona tiež tvrdil, že najmä v obývaných oblastiach je efektívnejší pozemný postrek ako letecký.
Sám používa ULV generátor, špeciálny prístroj primontovaný k vozíku, ktorý sa dá pripojiť za osobné auto. „Tento prístroj dokáže vyrobiť niečo ako hmlu. Dvomi autami dokážeme za jednu noc zabezpečiť postrek v celom Dunajskostredskom okrese.“ Chemický prípravok má Katona nastavený vraj tak, aby usmrcoval len komáre a nie ďalšie živočíchy. Počas postreku by mali mať ľudia pre istotu zatvorené okná a včelári zas svoje úle.
Na postreky chýbajú peniaze
Prekážkou na okamžité postreky sú aj peniaze. Malé obce na Žitnom ostrove si dokážu zabezpečiť len asi dva postreky ročne. Jeden malý postrek stojí asi 400 eur a aj tak je podľa odborníkov neefektívny. Ak sa nezasiahne naraz v celom regióne, komáre sa dokážu znova rýchlo rozmnožiť. Navyše vedia doletieť asi do vzdialenosti 10 kilometrov. Časť postrekov hradí Slovenský vodohospodársky podnik. Momentálne dediny čakajú na príspevok od Trnavského samosprávneho kraja. Pôvodne mal kraj rozhodnúť o dotácii už v pondelok, no podľa hovorcu trnavskej župy Patrika Velšica sa rokovanie zrejme natiahne. „Bude zasadať krízový fond. Rozhodne sa pravdepodobne až v stredu.“
Podľa niektorých starších obyvateľov budú postreky tak či onak zbytočné. Podľa Tibora Tótha z Vojky by sa malo viac kosiť v okolí vodných plôch. „Kedysi sa to tak robilo a komárov bolo menej. Ak sa udrží takéto chladné počasie, komáre to možno ani neprežijú,“ mienil. Komáre sú podľa špecialistu na tropickú parazitológiu Nasira Jaliliho prenášačmi pôvodcov viacerých druhov chorôb a v posledných rokoch biológovia zaznamenávajú aj choroby, ktoré sú typické skôr pre oblasť trópov a Stredozemného mora. „Novinkou je stále dirofilarióza. Postihuje najmä psov, no komár ju môže preniesť aj na človeka.“
Ide o parazita, ktorý sa prezýva aj psí srdcový červík, blokuje krvné kapiláry a cievy vnútorných orgánov. „Prvý ľudský podkožný prípad sme zaznamenali roku 2007. Odvtedy ich bolo niekoľko. Lekári sú informovaní, aj veterinári,“ dodal Jalili. Komár je predovšetkým typickým prenášačom pôvodcov ľudskej malárie, a hoci od roku 1963 vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácie územie Česka a Slovenska za bezmalarické, podľa odborníka to neznamená, že riziko je nulové. „Na území Slovenska máme stále druhy komárov, ktoré môžu prenášať týchto pôvodcov,“ dodal Jalili.
Klimatológ: Narúšajú sa ročné obdobia
Podľa klimatológa Pavla Faška sa narúša ročný režim počasia. „Po zime veľmi dlho trvalo, kým sa vyčasilo. Potom prišlo v polovici apríla oteplenie, päť týždňov bolo mimoriadne teplo bez výraznejších výkyvov a teraz sa zase ochladilo. Je to v rozpore s tým, ako to u nás býva v tomto ročnom období.“ Typickejšie sú častejšie striedania chladného a teplého počasia. No teraz sa podľa neho do konca mája a ešte aj na začiatku júna udrží chladné počasie, keď bude prevládať oblačnosť a budú sa vyskytovať aj zrážky. Narušený režim počasia má praktický dosah. „Takmer všetky stromy túto jar rozkvitli v rovnakom čase. Včely sa pritom nestihli rozmnožiť tak ako zvyčajne a to menšie množstvo včiel nestíhalo kvitnúce stromy dostatočne opeliť.“ Zvláštny vývoj počasia je podľa neho v celej Európe. Vo východnej Európe je teplo a v západnej chladno. „Cez víkend bolo Nemecko najchladnejším miestom v Európe, dokonca chladnejším ako severná časť Nórska. Spôsobuje to tlaková níž, po ktorej prednom okraji prúdil teplejší vzduch,“ dodal klimatológ.