Tridsiati mladí umelci, ktorí sa ho zúčastňujú, považujú halu za veľkú inšpiráciu pre svoju tvorbu. Svoje diela sprístupnia verejnosti na vernisáži v sobotu.
„Priestory sú úžasné, vidíme tu kus histórie. A práve na históriu sa chceme zamerať, dať tomu nový rozmer, aj z úcty k ľuďom, čo tu pracovali,“ naznačil Martin Žovinec, ktorý sa spolu s bratom Jozefom venuje multimediálnemu umeniu. Oboch fascinujú opustené budovy, a preto podobné miesta radi vyhľadávajú. „Sú pre nás veľmi lákavé. Súčasťou nášho diela budú fotografie, ale aj predmety, ktoré sa používali v Merine, bude v ňom video aj zvuk z výrobných priestorov,“ dodal umelec, ktorý celú svoju tvorbu spája s cestovaním. S bratom navštívili Korziku, kde ich uchvátila azbestová cementáreň, Trenčianske Teplice s opustenými hotelmi alebo Dubnicu nad Váhom, kde zobrazili nevyužité priestory strojárskej fabriky.
História trenčianskej fabriky je inšpiráciou aj pre maliara Juraja Tomana. „Sú to zaujímavé priestory a zaujímavé svetelné príležitosti. Moja babka tu pracovala 40 rokov, chcem sa jej na niektoré veci popýtať, a podľa toho si vyberiem námet pre maľbu. V takýchto veľkých priestoroch som ešte nepracoval, je to pre mňa niečo nové a úplne výborné,“ povedal Toman.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
Na sympóziu vo výrobnej hale trenčianskej Meriny sa zúčastňujú okrem profesionálnych umelcov aj študenti vysokých škôl a Strednej umeleckej školy v Trenčíne. Priestory pre nich nijako neupravovali, zostávajú tu aj jamy v betónovej podlahe, kde boli kedysi upevnené ťažké stroje. Záleží teda na samotných umelcoch, či prijmú priestor takýto surový, alebo si svoj kútik na tvorbu nejako upravia. Tému pre tvorbu nemajú stanovenú, voľnosť majú aj v žánroch.
„Chceli sme využiť tieto priestory, v ktorých sa už roky nič nedeje. Naším cieľom je opakovať túto akciu každý rok. A úplne ideálne by bolo, keby z toho vzniklo nejaké kultúrne centrum. Je to taký veľký priestor, že tu môže vzniknúť napríklad divadlo, ktoré Trenčínu chýba,“ vraví Natália Okoličányová, jedna z organizátoriek sympózia a zároveň aj jeho účastníčka.
Myšlienku netradičného sympózia vyzdvihuje aj správca budovy a niekdajší hlavný inžinier Meriny Juraj Beck. Priznáva, že si stále nevie zvyknúť na ticho v halách, kde bol kedysi nepretržitý rachot a robilo sa tu na tri smeny, no dnes sa tu už nič nevyrába. „Som rád, že hala opäť ožije a poslúži mladým umelcom. Aj vo svete je trend využívať takéto haly na umelecké účely. Bolo by veľmi dobre, keby sa to stalo tradíciou. A aby sa nedajbože tieto budovy nezbúrali,“ dodal Beck. Budova patrí spoločnosti Merina a umelci si ju od nej prenajímajú.
Merina Trenčín zanikla v roku 2009, po sto rokoch existencie. Pracovalo tu vtedy vyše 2500 ľudí a látky z tejto fabriky sa vyvážali do 80 krajín celého sveta. Vznikla v roku 1907 pod názvom Tiberghien a synovia. Výrobu zastavila iba počas prvej svetovej vojny, keď v jej priestoroch zriadili vojenskú nemocnicu. Názov Merina používa od roku 1949.