Dobrovoľní hasiči starnú, ich technika odpočíva

Peter Varga z Modrého Kameňa mal kedysi ušľachtilú záľubu. Už ako študent sa stal dobrovoľným hasičom. Dnes ako tridsiatnik na to nemá čas.

23.07.2013 15:00
hasič, požiar, hasiči, požiarnik, záchranár,... Foto: ,
Ilustračné foto
debata

„Stratil som prácu, mám rodinu a dve malé deti. Musím za robotou dochádzať na týždňovky a na žiadne záľuby mi nezostáva čas,“ vysvetľuje. V podobnej situácii sú aj ostatní bývalí dobrovoľní hasiči z juhu stredného Slovenska. Nemalá skupina z nich teraz pracuje v Anglicku, Rakúsku či Škótsku.

Dobrovoľných hasičov si mnohí spájajú s organizovaním hasičských bálov a súťaží. Tie však bývajú len doplnkom ich práce. Zasahujú hlavne pri požiaroch, živelných pohromách, ekologických haváriách, pracujú s deťmi na školách. V roku 1989 ich bolo okolo stotisíc, dnes o 10-tisíc menej. Tieto čísla nemusia byť presné, pretože v mnohých obciach sú hasičské organizácie evidované iba na papieri.

„Keď sme organizovávali hasičské súťaže, zúčastňovalo sa na nich okolo 30 družstiev, teraz tak sedem či osem. O dobrovoľné hasičstvo klesá záujem vo viacerých menších obciach. Aj tam, kde bola dlhé roky bohatá tradícia. Napríklad v Brusníku, kde dobrovoľní hasiči začali fungovať už pred 120 rokmi. Zo života sa vytráca aj v Sennom, Slovenských Kľačanoch, Trebušovciach a viacerých ďalších obciach,“ hovorí Ján Brloš z Okresného výboru Dobrovoľnej hasičskej ochrany vo Veľkom Krtíši.

PIANO

Prečítajte si aj glosu Martina Krna Nenahraditeľní.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Za poklesom záujmu podľa neho stojí to, že mladí ľudia aj stredná generácia majú iné priority. „Situáciu ovplyvňuje aj migrácia za prácou, a tak im nezostáva čas na dobrovoľné hasičstvo,“ dodal Brloš. Vedúci sekretariátu dobrovoľnej požiarnej ochrany Ján Parčiš poukazuje aj na zmenu spoločenských pomerov: Zrušili sa podniky, v ktorých pôsobili dobrovoľné hasičské zbory. Starostka obce Brusník v okrese Veľký Krtíš Zuzana Mališová hovorí, že v minulosti boli hasiči v ich obci aktívni.

„Záujem o túto činnosť úplne klesol. K dispozícii máme aj techniku, no tá odpočíva,“ dodala. Podobne je to aj vo Vinici v tom istom regióne. „Počty dobrovoľníkov klesajú a tí, ktorí sa ešte k hasičstvu hlásia, starnú. Cvičiť už veľmi nechodia, pretože súťaže bývajú v sobotu, keď majú ľudia zvyčajne doma veľa roboty. Keď však treba hasiť požiar, vedia sa zaktivizovať,“ povedal starosta Vinice Béla Hrubik.

Ján Parčiš dúfa, že dobrovoľní hasiči celkom nevymiznú. Dnes existuje skupina mládeže, ktorá má o túto záľubu záujem. Dodáva, že propagovať ju treba už u detí v predškolskom alebo skorom školskom veku, pretože väčšie deti majú vyprofilované iné záujmy a získať ich pre niečo nové je ťažšie.

Niektoré obce si stále držia hasičskú tradíciu. „Napríklad v Čebovciach, Želovciach, Príbelciach, Chrastinciach či v Hrušove. Práve tí hrušovskí zasahovali napríklad pri požiari senníka a do príchodu profesionálnych hasičov zamedzili šíreniu ohňa. Zabránili tak oveľa väčším škodám,“ zdôraznil Brloš.

Operačné stredisko dobrovoľných hasičov končí

Koniec svojej činnosti ohlásilo celoslovenské operačné stredisko dobrovoľných hasičov, ktoré sídli v Trenčíne. Fungovalo približne tri mesiace len vďaka sponzorom a ochote dobrovoľníkov. Na ďalšiu činnosť však už peniaze nemajú.

„Činnosť strediska sme museli skončiť k 15. júlu, pretože financovanie zo strany štátu nebolo zabezpečené a financovanie zo súkromných zdrojov už nie je možné. Doteraz väčšinu nákladov uhradili sponzori, napríklad televízory alebo počítače. Okrem toho však treba zabezpečiť stálu službu, ktorú nemáme z čoho platiť. Doteraz som tu bol len ja sám,“ vraví dobrovoľný hasič Lukáš Beták, zakladateľ strediska.

Úlohou strediska bolo zvolávať dobrovoľných hasičov k mimoriadnej udalosti a používalo pritom systém, ktorý okamžite rozosielal esemesky hasičom. Podľa Betáka stredisko pomáhalo zvolávať dobrovoľníkov pri povodniach v Bratislavskom kraji alebo pri pátracích akciách, napríklad po nezvestnej 23-ročnej vysokoškoláčke zo Skačian v okrese Partizánske. Ministerstvo vnútra nemá v rozpočte financie na podporu jeho činnosti. Stredisko ani nepovažuje za potrebné. Tvrdí, že koordináciu záchranných zložiek zabezpečujú strediská, ktoré prijímajú hovory z tiesňových liniek.

Trenčianske stredisko celý systém celkom nevyplo, len už neaktualizuje údaje a neberie nové zbory. Zvolávací systém cez SMS zatiaľ funguje. Profesionálni hasiči tvrdia, že dobrovoľníkov by bolo treba viac podporiť. „Dobrovoľná požiarna ochrana je jednoznačne potrebná, už len z pohľadu dojazdnosti profesionálnych jednotiek. Tá sa pohybuje na úrovni 10 až 15 minút, a to je časový limit, v ktorom rapídne narastá krivka škôd. Podľa môjho názoru treba dobrovoľnú požiarnu ochranu podporovať všetkými prostriedkami, či už technickými, alebo finančnými,“ povedal Igor Šenitko, krajský riaditeľ hasičov v Trenčíne.
(mk)

© Autorské práva vyhradené

debata chyba