Potrestaný Žilinčan bol takmer na dne a už stúpa hore

Z trestu povinnej práce sa stalo zamestnanie a živobytie. Život je plný paradoxov, ktoré pomohli naštartovať 19-ročného Žilinčana. O tom, za čo bol odsúdený, hovorí nerád, naznačí, že to súd označil ako neprimeranú sebaobranu. Rozsudok mu určil 80 hodín trestu povinnej práce v nemocničnej práčovni.

25.07.2013 16:20
trest povinnej práce Foto: ,
Devätnásťročný Maroš sa vďaka trestu povinnej práce zamestnal v nemocničnej práčovni, zbavuje sa dlhov a rozhodol sa dokončiť strednú školu.
debata

Maroš sa však po odpykaní trestu na miesto vrátil a včera uplynulo presne päť mesiacov, čo ho nemocnica zamestnala. Do konca prázdnin, potom sa vráti tam, odkiaľ ako 16-ročný odišiel. Späť do školských lavíc.

„Som rád, že som ten trest dostal. Lebo inak by som nemal robotu a dlhy by mi len narastali. Celkom dobre tu zarobím a konečne sa už zbavujem dlhov. Uvedomil som si, že aj školu si treba urobiť. Už som aj prijatý na SOŠ elektrotechnickú,“ hovorí Maroš. Nebolo to však ideálne hneď od začiatku. Práca v práčovni 19-ročného chalana v úvode príliš nenadchla a zvykať si musel nielen on na spolupracovníkov, ale aj oni na neho. Teraz sú takmer ako veľká rodina, kamaráti. A z Maroša je najochotnejší a najsnaživejší pracovník.

Čo by bolo, nebyť prečinu a trestu? Sám si myslí, že možno by už bol v base. „Bol som zlý. Grázel. Nervózny, že ma nikto nechcel zamestnať, hádal som sa s mamou. Nudil som sa. A len sa flákal po meste. Nemali sme čo robiť, tak sme robili somariny. Partia, bitky, každú chvíľu na polícii…,“ priznáva problematickú minulosť. Zo školy, kde sa učil za automechanika, odišiel ako 16-ročný. „Nebavilo ma to. Ani na praxi sme nič nerobili, len sedeli v aute. Tak som radšej zostal doma,“ spomína.

Doplatil na to. Neplatil si poistenie a teraz musí splácať dlh. Len so základnou školou nemal šancu nájsť si zamestnanie. „Chodil som, hľadal si prácu. Pýtali sa ma – za čo si vyučený? No za nič, mám len základné vzdelanie – keď som im to povedal, už sa neozvali,“ hovorí.

Maroša bavia počítače. Svoj prvý si „zložil“ ako 15-ročný. Mama mu poradila, aby si dal prihlášku na školu. Skúsil a vyšlo to. V septembri nastupuje na elektrotechnické učilište. Bývalá partia a „somariny“ sú minulosťou. V robote je „makačka“ a je rád, keď si oddýchne a ide zahrať šípky. Do domácnosti pribudol malý brat, aktuálne 4-mesačný.

Teraz je Maroš odhodlaný školu aj dokončiť. A potom si urobiť nadstavbu a maturitu. Motiváciu vydržať má pre neho aj žilinská nemocnica. „Nemocnica prisľúbila, že ak sa splní to, čo povedal, že mu tu pripravíme vhodné miesto. Zatiaľ sa dohodneme počas prázdnin na brigádnickej práci. Rovnako sa budeme snažiť aj do budúcna, aby tu mal miesto v jeho kvalifikácii,“ potvrdila hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline Mária Koporecová.

Trest povinnej práce si v žilinskej nemocnici, ktorá sa do tejto alternatívnej formy trestu zapojila vlani na jeseň, momentálne „odpykávajú“ štyria ľudia. „K dnešnému dňu tu bolo dohromady zamestnaných 18 ľudí. Odpracovali zhruba 1 600 pracovných hodín v celkovej cene práce 7 000 eur, čo je pre nemocnicu nemalý benefit. Uplatnenie v nemocnici závisí od ich vzdelania. Väčšinou sú to ľudia so základným vzdelaním, takže sú ako pomocní pracovníci v údržbe areálu, v záhrade, v práčovni a podobne. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia robia v administratíve,“ priblížil námestník riaditeľa FNsP v Žiline pre hospodársko-technický úsek Jozef Pollák.<PE>

Trest povinnej práce – alternatívny trest

Trest povinnej práce môže podľa probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Žilina Vladimíra Cehlára uložiť súd len so súhlasom páchateľa, vo výmere od 40 do 300 hodín. Nie za zločiny, ale prečiny, kde horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje 5 rokov.

„Sú to rôzne krádeže, výtržnosti, tresty uložené osobám, ktoré spáchali dopravný priestupok pod vplyvom alkoholu,“ hovorí Cehlár. Prácu sa snažia odsúdenému „ušiť na mieru“, čo zisťujú pri vstupných pohovoroch, ktoré sú dôležité pri určení vhodného druhu práce i inštitúcie, ktorá ju poskytne. Najčastejšie sú to župy, obce, mestá, neziskové organizácie, pre ktoré sú takíto odsúdení lacnou pracovnou silou, keďže nepoberajú za prácu mzdu. V rámci Žiliny je okolo 80 poskytovateľov práce, okrem miest a obcí i vysoká a ďalšie školy.

Trest povinnej práce je alternatívny trest. Pri jeho plnení treba dodržiavať určité pravidlá – napríklad za každé dve hodiny nevykonanej práce hrozí jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Odpracovaním trestu povinnej práce dochádza k následnému zahladeniu odsúdenia, ktoré sa realizuje vymazaním „odpracovaného“ trestného činu z registra trestov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #trest povinnej práce #alternatívny trest #žilinská nemocnica #zahladenie odsúdenia