Úžasné scenérie z prírody vytvára v dreve, kove, ale aj na paroží, najmä z daniela.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Diheneščíka možno považovať za výnimočný zjav. Kým jeho rovesníci našli záľubu v počítačoch či iných výdobytkoch modernej doby, on pevne zrástol s prírodou a čas trávi s nožíkom alebo inými pracovnými nástrojmi v ruke. Výsledkom je niekoľko sto umeleckých diel, ktoré zdobia domácnosti jeho príbuzných, priateľov alebo obdivovateľov doma aj v zahraničí.
Odpoveď na otázku, prečo sa mladý, stále slobodný muž vybral inou cestou ako mnohí jeho kamaráti, nie je zložitá. Nachádza ju doma v Novej Vsi. „Otec je poľovník, a preto som mal k prírode blízko od útleho veku,“ vysvetľuje. Už ako chlapcovi sa Jozefovi páčili výrobky z dreva. Prvým jeho dielom bol zdobený poľovnícky nôž, ktorý venoval práve svojmu otcovi. Vo svojej záľube sa neskôr zdokonalil aj na strednej, lepšie povedané na stredných školách. Je absolventom Stredného odborného učilišťa lesníckeho v Banskej Štiavnici, ale aj učilišťa v Hodruši-Hámroch. Získal vzdelanie a vedomosti na prácu v lese, ale aj na opracovávanie dreva a kovu. A táto činnosť sa stala jeho životnou ideou.
„Najskôr som vyrábal menšie sochy a plastiky. Pracoval som pritom s väčšími kusmi dreva. Po skúsenostiach s kovorytectvom som sa začal zameriavať na miniatúry,“ hovorí mladý rezbár a kovorytec. Zdobiť začal pažby na zbraniach, vyrábať lovecké tepané nože, no asi najoriginálnejšou činnosťou je zdobenie jeleních, najmä však danielích paroží. Vďaka zručnosti a osvojenej práci s detailom vytvára na paroží scenérie z lesa a prírody. Takto vyzdobené parohy sú krásne samy osebe, ale ešte viac vyniknú, ak sú súčasťou nábytku orientovaného do poľovníckeho prostredia, ktorým tiež vdychuje život.
Rozsah činnosti mladého rezbára sa tým zďaleka nekončí. Je schopný spracovať a na umelecké dielo premeniť akýkoľvek kus dreva, kovu alebo parožia. Napr. z jeleních ružíc vyrába kravaty pre poľovníkov. Jeho snom do budúcnosti je vyrábať nadrozmerné drevené reliéfy s vyobrazením výjavov z lesa. Na otázku, ktoré z jeho diel mu k srdcu prirástlo najviac, hovorí, že všetky. Vždy sa mu však ako najkrajší javí výrobok, ktorý práve dokončil. Umelecký smer, ktorým sa vydal, ho napĺňa a nemenil by ho za nič iné. A keď si potrebuje oddýchnuť a relaxovať, necestuje po svete, ale zájde do lesa. Tam čerpá pokoj a energiu, ale aj inšpiráciu do ďalšej práce.