Spolu s organizátormi fyzikálneho tábora FAJN – Svet okolo nás sa pustili do takých úloh, aké riešia špičkoví vedci a mechanici pri navrhovaní monopostov formuly 1.
Deti dostali za úlohu navrhnúť úplne nový monopost. Musel byť rýchly, no nesmeli využiť priemyselný či elektrický motor. Formulu mali rozhýbať umom. „Mali vymyslieť iný spôsob pohonu. Napríklad mechanický, s využitím pružiny, alebo mohli použiť kokakolu s mentoskami. Vtedy dochádza k chemickej reakcii a uvoľňuje sa dostatok energie na rozhýbanie autíčka. Bolo to len na ich fantázii,“ načrtla jedna z lektoriek Mária Bystrianska, doktorandka na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Na stavbu mali k dispozícii plasty, dosky, papiere, PET fľaše a ďalší bežný materiál, ktorý našli v útrobách katedry fyziky.
Okrem rýchlosti bola dôležitá aj bezpečnosť. Skúšobným pilotom bolo vajíčko. „Takéhoto jazdca sme zvolili preto, aby si deti uvedomili, že aj ten skutočný šofér je pri takých vysokých rýchlostiach veľmi krehkou bytosťou,“ dodala Bystrianska. Na stavbe monopostu si deti precvičili mechaniku, časť fyziky, s ktorej princípmi sa človek stretáva každý deň a ani si to neuvedomuje. Riešili problematiku síl pôsobiacich pri náraze, vzťahy medzi rýchlosťou, hmotnosťou. A tiež aerodynamiku. Deťom pripravili jednoduchý experiment s lankom a balónom, no pracovali s rovnakými princípmi, s akými sa vo svojej práci stretávajú dizajnéri v aerodynamickom tuneli pri skúške karosérie nového auta.
„Deti nafúkali balóny rôznych tvarov a púšťali ich na lanku po dráhe. Značili si prejdenú vzdialenosť a postupne mali prísť na to, že balóny rôznych tvarov prerážajú vzduch rôznou rýchlosťou,“ prezradila Bystrianska. Guľový tvar spomaľuje viac ako oválny či eliptický. V utorok si mladí konštruktéri zostrojili jednoduchý prototyp pružinkového autíčka. Aby zistili, či si dokáže udržať rýchlosť, alebo ho časť konštrukcie brzdí, využili video a špeciálny počítačový softvér Coach. „Jedna skupina zas využila ultrazvukový senzor polohy, ktorý 50-krát za sekundu zaznamenal polohu auta. Deti sa na tomto experimente naučili pracovať s grafmi,“ vysvetlil lektor Martin Štubňa.
Experimenty sa dotýkali aj iných oblastí ako motorizmu. Z najvyššieho poschodia púšťali deti napríklad rôzne padáky a postupne si uvedomovali, že spomaľovací efekt padáka závisí od veľkosti plochy. Vyrábali delá z lakov na vlasy. Pripomenuli si tiež historický experiment, ktorý sa spája s Galileom Galileim. Ten vraj pred približne 500 rokmi pustil zo šikmej veže v Pise gule rôznych hmotností a tie dopadli na zem rovnako. Vyvrátil tak mylný názor z čias Aristotela, že ťažšie teleso padá rýchlejšie.