Košice otvorili na dve hodiny pamiatky, kam sa bežne nedá dostať

Do tajnej miestnosti v Dóme svätej Alžbety, meštianskeho domu na Hlavnej 58, ale aj do ďalších známych historických budov prúdili počas víkendu stovky zvedavcov. Mali totiž len niekoľko hodín na to, aby si pozreli miesta v Košiciach, kam sa bežný smrteľník len tak ľahko nedostane. Metropola východu ich otvorila v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva.

16.09.2013 15:00
dom, hlavná ulica, košice, keramika, pamiatka Foto: ,
V podzemí domu na Hlavnej ulici sa našlo množstvo stredovekej keramiky.
2

Milovníci histórie si mohli pozrieť aj jezuitský, premonštrátsky a kalvínsky kostol, ale aj Kaplnku sv. Michala, ktorá je kópiou Saint Chapel v Paríži a je staršia ako Dóm. Veľký záujem bol aj o historickú budovu štátneho divadla, historickú radnicu alebo Maléterov dom.

Videli aj miestnosť na relikvie

Jedným z najväčších lákadiel bol Dóm svätej Alžbety, ktorý je hádam najznámejšou košickou pamiatkou. Hoci si mnoho ľudí myslí, že o najväčšej slovenskej katedrále, ktorá je zároveň najvýchodnejšou v Európe, už takmer všetko vie, nemusí to byť pravda. Dóm odkryl v sobotu ďalšie zo svojich tajomstiev, o ktorom široká verejnosť až donedávna netušila. Návštevníci mali výnimočnú príležitosť pozrieť si „tajnú“ miestnosť, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou v stredoveku ukrývali relikvie spojené s kultom Kristovej krvi. Desiatky ľudí sa snažili dostať do miestnosti veľkej asi 6×6 metrov. Jej tajomnosť umocňoval fakt, že inokedy sa sem nedá dostať a nikto z návštevníkov tu predtým nikdy nebol.

Podľa sprievodcu Igora Masicu kult Kristovej krvi vznikol v roku 1352, keď sa stal eucharistický zázrak. Vtedy ešte v kostole, ktorý stál na mieste dnešného Dómu svätej Alžbety, nepozorný kňaz vylial červené víno na podložku. Stalo sa tak počas bohoslužby po Premenení, čiže išlo už o Kristovu krv a jej vyliatie bolo veľkým hriechom. Kňaz totiž mal všetko víno vypiť a ani kvapka nemala vyjsť nazmar. Obraz, ktorý víno na podložke vytvorilo, pripomínal ukrižovaného Krista. A pápež toto uznal za zázrak.

„Roznieslo sa to po celom kresťanskom svete a začali sem prúdiť pútnici,“ spresnil Masica. V roku 1390 pôvodný starý kostol vyhorel a nový, čiže dnešný Dóm, začali stavať s tým, že relikvia bude práve tam. Päťloďová katedrála sa v tej dobe pre niekoľkotisícové opevnené mesto, ktorým Košice boli, zdala priveľká. Lenže stavitelia mysleli práve na pútnikov. Priečnou loďou preto katedrálu akoby rozdelili. „Relikviu vystavovali len pri určitých príležitostiach, či už na Veľkú noc, alebo počas iných veľkých sviatkov. Inak bola uložená v "tajnej“ miestnosti, kde bol otvor v stene, do ktorého sa ukladala," dodal sprievodca.

Relikvia ani obal, v ktorom bola uložená, sa však nezachovali. Predpokladá sa, že boli zničené počas Tökölyho povstania koncom 17. storočia. Povstalci boli protestanti, často kalvíni, ktorí neuznávali relikvie. Preto ich zrejme zlikvidovali. O jej podobe napovedá aspoň barokový obraz, ktorý objavili v roku 1990 na košickej fare.

Na pamiatky bolo málo času

Stovky nedočkavcov prúdili aj do meštianskeho dom na Hlavnej 58, kde počas archeologického výskumu v roku 1989, našli stredovekú studňu a preskúmali aj chladnice. Boli to pivnice, kde sa uchovávali potraviny, čiže predchodcovia dnešných chladničiek. Objavili tu nielen zvyšky ovocia, ale aj kosti zvierat, či už ošípaných, dobytka, ale dokonca aj jeleňa. Našli aj jeden z najbohatších súborov stredovekej keramiky v Košiciach a v suteréne vzácne gotické portály aj unikátny komplex malých za sebou radených priestorov s osobitnými vchodmi, ktoré sú v súčasnosti prepojené. Dnes je tu pizzeria.

S akciou bola spokojná aj Anna Kováčová: „Som rada, že som si mohla pozrieť viacero pamiatok, kam sa inak nedá dostať. Prekážalo mi len to, že viacero kostolov bolo otvorených len na niečo vyše dvoch hodín, čo je podľa mňa krátko. Ťažko sa to potom dá stihnúť.“

Juraj Paučula, programový manažér Združenia historických miest a obcí SR, ktoré Dni Európskeho kultúrneho dedičstva organizuje, je s akciou spokojný. „O to viac, že je to náročnejšie na organizáciu, keďže sa sprístupňujú pamiatky, kam sa bežne nedá dostať. V Košiciach to bolo prvý raz v takom veľkom rozsahu,“ povedal Paučula s tým, že tento rok bola metropola východu otváracím mestom. Na budúci rok to bude Modra.

Slovensko sa ku Dňom Európskeho kultúrneho dedičstva pridalo ešte v roku 1991. Od roku 2010, keď má organizáciu pod palcom spomínané združenie, je snahou sprístupňovať práve tie pamiatky, ktoré buď nie sú prístupné, alebo priestory, kam sa bežne počas roka nedá dostať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
2 debata chyba
Viac na túto tému: #Košice #pamiatky #Deň otvorených dverí