Tento majestátny pamätník, ktorý ako jediný na Slovensku pripomínal krvavé turecké boje, doriadili neznámi vandali. Chceli ho rozrezať na kusy a speňažiť v šrote. Správa o zničení veľkovozokanského leva vyvolala rozruch aj v odborných kruhoch u južných susedov. Reštaurátorovi Sabovi volajú ľudia z Maďarska, pýtajú sa na rozsah škôd.
„Ide o jednu z najkultivovanejších sôch v priestore Slovenska a Maďarska, ktorá pripomína turecké obdobie. Môžeme ju považovať za spoločné dielo oboch národov. Zaujíma sa o ňu aj tím odborníkov, ktorí v Maďarsku obnovujú sochy zničené v bývalom režime. Chcú vedieť, koľko by stála oprava,“ povedal Sabo. Hrubý odhad je 4 000 eur.
Náklady sa spresnia po konzultáciách s pamiatkarmi. Tí rozhodnú, či sa socha môže zvárať, alebo sa dielce pospájajú technikou starých majstrov s pomocou matíc a skrutiek. Sabov ateliér v poslednom čase opravoval viacero monumentov zničených vandalmi. Podľa neho sú takéto výčiny odrazom krízy. „Je to choroba doby. Riešia to všade vo svete. Je to otázka chudoby, nekultúry, neúcty k histórii. Je to súčasný stav v spoločnosti.“
Zlodejov pri pokuse o krádež leva niečo vyrušilo. Poltonovú sochu zhodili z mramorového podstavca zrejme pomocou pajserov, pretože ukotvenie už bolo odhnité. V okolí sa našli porozhadzované úle sršňov, ktoré žili vnútri sochy a v obci si myslia, že vandalov odohnal práve tento hmyz. Bronz sa snažili rozpíliť pomocou karbobrúsky, a to muselo byť podľa Saba počuť široko-ďaleko.
Starostka Veľkých Vozokán Justína Pálková zháňa sponzorské dary na opravu. Na podstavec nechce umiestňovať kópiu sochy, ale originál. „Vyše sto rokov tu stála a ani by nám nenapadlo, žeby niekto na ňu siahol. Uvažujeme o zakúpení monitorovacích kamier.“
Autorom sochy je Béla Markup. Spisovateľ a historik Miroslav Pius vo svojej knihe Turci v Tekovskej župe uvádza, že pochádza z Budapešti. Leva postavili v roku 1896 na mieste, kde sa v roku 1562 odohrala bitka s Turkami. „Bojovalo sa dva dni. Kresťanské vojsko viedol veliteľ novozámockej pevnosti gróf Adam Forgáč. Turci mali raz takú prevahu, bolo ich okolo 4 500, Forgáč však s pomocou sedliakov z okolitých dedín postavil vozovú hradbu, pospájal vozy reťazami a obohnal drevenými zábranami, aby Turci nemohli preniknúť,“ opisoval pre Pravdu Pius.
Na druhý deň bitky, keď zabili tureckého veliteľa Mustafu, nastal medzi Turkami chaos a kresťanské vojsko po prvý raz zvíťazilo nad Turkami na území Slovenska. „Práve tu sa ukázalo, že Turci sú poraziteľní. Počas bitky padli štyria členovia rodu Esterházyovcov, mladí muži vo veku 22 až 28 rokov. Ich potomkovia postavili na mieste bitky pamätník. Ručiaceho leva, ktorý pravou labou dlávi tureckú zástavu,“ dodal Pius.