Začínajú už od rána, takže je jasné, že do školy nechodia. V košickej mestskej časti Staré mesto sa rozhodli problém riešiť komplexne, nielen tým, že problémové deti budú vyháňať.
„Mám skúsenosti s deťmi, ktoré chodili na letné terasy žobrať. Je to nepríjemné hlavne počas obeda. Jedného pána, ktorý im odmietol dať peniaze dokonca opľuli. Preto je načase to riešiť,“ posťažoval sa Andrej Hudák, ktorý chodieva na obedy do istého košického podniku na Hlavnej ulici.
V spolupráci s mimovládkami, Košickým samosprávnym krajom, ale aj Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny začali s pilotným projektom „Žiť sa dá aj inak, ako so sáčkom toluénu na ústach“. Prvým krokom bude monitorovanie počtu detí a situcie v ich rodinách. Starosta mestskej časti Košice Staré mesto Ľubomír Grega (nezávislý) tvrdí, že po skončení monitoringu dajú ešte v tomto roku v spolupráci so štátnymi inštitúciami deťom novú šancu.
„Bude založená na účinnom využití všetkých zákonných nástrojov, ktoré nám umožnia zmeniť ich životné podmienky a zbaviť ich škodlivých návykov. Sme presvedčení o tom, že týmto deťom sa dá pomôcť, preto realizujeme tento projekt,“ povedal starosta. Dodal, že počet problémových detí stále stúpa, situácia sa pomaly stáva neúnosnou a preto je najvyšší čas konať. Monitoring začne už od pondelka a bude sa robiť trikrát do týždňa. Zhruba o mesiac sa výsledky vyhodnotia a na ich základe prídu na rad opatrenia a riešenia situácie.
V súčasnosti sa odhaduje, že v Starom meste na sídlisku Kuzmányho je takýchto problémových detí zhruba dvadsať, ďalších pätnásť až dvadsať sa pohybuje na zvyšnom území mestskej časti. Nie je žiadnym tajomstvom, že vo väčšine z týchto prípadov ide o migrujúce deti z Luníka IX. Podľa predsedu spoločnosti Úsmev ako dar Jozefa Mikoška je pri práci s týmito deťmi dôležitá práca s ich rodinami a pomoc streetworkerov.
Dôležité je to podľa neho aj preto, lebo na jedného sociálneho pracovníka pripadá vyše 250 prípadov. Vždy je dobré spojiť sily samospráv, štátnych orgánov aj mimovládok pri riešení týchto problémov. „Väčšina takýchto prípadov sa dá riešiť práve tak, že zapojíme aj rodinu. Na tomto projekte oceňujem diagnostickú fázu, kde sa odlíši, ktoré z detí kradne, žobre, alebo naozaj fetuje a vyžaduje si už aj odbornú pomoc. Treba si uvedomiť, že ak je dieťa vo vysokom štádiu ohrozenia, v prípade ich podchytenia trvá návrat do spoločnosti zhruba dva roky,“ vysvetlil Mikloško.
„Terénni sociálni pracovníci budú chodiť po lokalitách, z ktorých deti pochádzajú. Mnohé z nich už teraz poznajú, ostatné chceme podchytiť priateľským nadväzovaním kontaktov a ponukou pomoci. Cieľom je zistiť objektívnu situáciu v rodinách týchto detí, aby nedochádzalo k omylom,“ doplnil Radoslav Dráb z Úmsevu ako dar. Dodal, že zhruba o mesiac sa ukáže fungovanie projektu, kde je dôležitá vzájomná spolupráca.
Ocenil fakt, že v prípade pilotného projektu v košickom Starom meste nejde o represiu, ale skutočnú snahu riešiť problém. Starosta Ľubomír Grega dodal, že projekt sa môže uplatniť aj v iných košických mestkých častiach, ale aj slovenských samosprávach.