Ešte počas letných prázdnin pritom hrozilo, že do prvého ročníka nenastúpia. Dôvodom boli finančné problémy rodičov, ktorí dvojčatám nemali za čo kúpiť školské tašky a pomôcky. Po tom, čo denník Pravda zverejnil príbeh rodiny, pomohli dobrí ľudia. Dievčatá si v septembri vďaka nim sadli do školských lavíc.
Sestry chodia do Základnej školy v Želovciach. Túto stredu bolo v triede prváčikov iba jedno z dvojčiat. Anička. Jej sestru skolila chrípka a s rodičmi bola na vyšetrení u lekárky. Anička má v triede nové kamarátky a vyučovanie zvládla aj bez nej. „V škole mám najradšej matematiku,“ priznala. Triedna učiteľka dvojčiat Darina Šurinová Aničku aj Mišku chváli.
„Sú veľmi slušné a snaživé. V prvých dňoch boli na seba veľmi nadviazané. Sedeli spolu v lavici a nepohli sa od seba ani cez prestávky. Rozhodla som sa ich rozsadiť, aby si ľahšie našli nových kamarátov. Pre dievčatá to nebolo ľahké, každá už sedí v inej lavici a zvykli si na spolužiakov,“ vysvetľuje Šurinová. Prváci teraz z abecedy spoznávajú písmeno S, z matematiky pracujú s číslami do šesť.
Mišku sme s mamou zastihli pred ambulanciou vo Veľkom Krtíši. Hovorí, že sa nevie dočkať, kedy sa bude môcť vrátiť do školy. „Páči sa mi tam. Najviac výtvarná výchova,“ usmieva sa prváčka. Mama Mária Veselková hovorí, že keď dievčatá prídu domov, v prvom rade si robia úlohy a pripravujú sa do školy. „Naozaj sa na vyučovanie tešia. Som rada, že nakoniec mohli nastúpiť do prvého ročníka,“ zdôrazňuje.
Príbeh Veselkovcov, ktorí majú okrem dvojčiat prváčok aj o rok mladšie dvojčatá škôlkarky a dvanásťročnú dcéru Sofiu, ešte v lete nebol taký optimistický. Pani Veselková sa ocitla v skupine niekoľko stoviek ľudí, ktorí prišli o prácu. Prepusteniu predchádzalo nevyplácanie miezd, ktoré zamestnanci nevideli od júna. Veselková aj ostatní v podniku pracovali niekoľko mesiacov zadarmo. Peniaze domov nenosil ani jej manžel Jozef, ktorý doma opatroval ťažko chorú sestru. Rodina sa dostala do dlhov, hrozilo odpojenie ich domácnosti od elektriny, vody, nevedeli splácať úvery banke. Ich situácia bola taká zúfalá, že pre nedostatok peňazí chceli požiadať o ročný odklad dievčat do školy. Miške a Aničke nemohli kúpiť školskú tašku, perá, zošity a ďalšie veci potrebné do výbavy prváčikov. Deti boli z toho nešťastné.
Po medializácii ich príbehu rodine pomohli finančnými i vecnými darmi spontánne viacerí ľudia, zbierku pre nich urobila aj redakcia denníka Pravda. Rodina splatila dlhy, deťom nakúpila veci do školy a ich život sa razom obrátil k lepšiemu. „Pomohli nám naozaj viacerí neznámi ľudia zo Slovenska aj zo zahraničia, ktorým za to vyslovujem veľkú vďaku. Pred niekoľkými dňami nás doslova šokoval aj mladý muž z Nového Mesta nad Váhom, ktorý zastal autom pred naším domom a povedal, že nám chce pomôcť. Odišiel do jedného z obchodov vo Veľkom Krtíši a nakúpil nám množstvo potravín. Kartóny ryže, cukru, viac druhov mäsa a ďalšie suroviny do kuchyne. Nenachádzala som slov,“ opisuje jeden z príbehov plných ľudskosti pani Veselková.
Dnes je situácia rodiny stabilizovaná. Rodina žije síce skromnejšie, ale o dosť lepšie ako pred niekoľkými týždňami. Pani Veselková je evidovaná na úrade práce a hľadá si prácu, má istotu, že kým si ju nenájde, dostane aspoň podporu v nezamestnanosti. Stále čaká aj na doplatenie peňazí, ktoré jej dlhuje bývalý zamestnávateľ. Jej manžel si našiel prácu na dohodu v neďalekom poľnohospodárskom družstve. A Anička a Miška sa tešia, že môžu snívať svoj školský sen. Veselkovci dúfajú, že z najhoršieho sú vonku a do podobných existenčných problémov sa už nedostanú.