Plánujú znovu postaviť impozantnú vstupnú bránu do kniežacieho opevnenia. Mala dĺžku 18 metrov, vstupom prešli naraz dva vozy a bola vysoká minimálne 10 až 12 metrov. Ak sa projekt podarí, bude to unikát v strednej Európe.
Väčšina zrekonštruovaných slovanských brán či opevnení sa doteraz stavala len v náznakoch. Bránu v Bojnej však postavia celú a bude z dreva. Jej výsledný vzhľad bude výsledkom spolupráce archeológov, pamiatkarov, statikov a architektov. Z toho, čo sa v zemi zachovalo, archeológovia usudzujú, že nad bránou čneli zrejme dve vysoké veže, ktoré kontrolovali prechod vozov a ľudí. Podľa vedúceho archeologického výskumu Karola Pietu je ťažké hľadať náprotivok tejto stavby.
„Zatiaľ sa ich veľa nenašlo. Vieme o bránach v Rakúsku, Rusku, Nemecku. No myslím, že brána podobného typu ešte nebola nikde konštruovaná.“ Mohutnosť brány dokazuje, že hradisko malo v 8. a 9. storočí významnú funkciu. Ležalo na dávnych cestách z Ponitrianska na Považie a Moravu. Je pravdepodobné, že sa tam vyberalo mýto. „Peňažné mýto však neprichádza do úvahy. Ešte hlboko do stredoveku neexistovali peňažné dávky. Výmena bola naturálna a prebiehala v alikvotných objemoch. Ten dal sliepku, iný vrecko zrna. Keď išlo o nejakých obchodníkov, vyberali sa ich tovary. O týchto dávkach však zatiaľ vieme veľmi málo,“ dodal Pieta. Základy brány už preskúmali archeológovia. Na mieste sú vybudované ukážky pletenej drevenej konštrukcie, ktorá obopínala navŕšenú zeminu na valoch.
Staviteľskú zručnosť Slovanov približujú návštevníkom hradiska dve hotové polozemnice a menšia hospodárska budova. Sú v nich plne funkčné piecky, včera sa v jednej z nich naozaj kúrilo. „Pri navrhovaní dymníka, ktorý odvádza dym z pece, sme vychádzali skôr z etnografie, pretože sa nám priame doklady nezachovali. Tento je vyrobený z dreva a hliny, je však možné, že Slovania ich vyrobili z kože,“ naznačila archeologička Terézia Vangľová. Príbytok je veľký asi ako priemerná spálňa v bytovke a žila tu štvor- až šesťčlenná rodina. Podľa archeologičky Miriam Jakubčinovej tu však len spali. „Väčšinu dňa trávili vonku, v lete sa zrejme varilo v letnej kuchyni postavenej pri dome.“
Jeden zo zrubov sa dokonca dá zamknúť kľúčom, ktorý sa tu našiel počas archeologického výskumu. Zaujímavý je tiež detail zasúvacieho dreveného okienka. „Keďže sa nám nezachovali žiadne kovové časti okna, uvažovali sme, žeby mohlo vyzerať asi takto,“ načrtla Vangľová a s úsmevom dodala, že pri takýchto modeloch si práca archeológa vyžaduje aj veľa fantázie a tvorivosti.
Ďalšie pozoruhodné predmety šikovných tesárov ukrýva Archeologické múzeum Veľkej Moravy v obci. „Na to obdobie boli naozaj technicky vyspelí. Máme tu asi polmetrovú pílku, na ktorej je každý druhý zub ohnutý, špirálové vrtáky, kliešte či kladivá, ktoré si dodnes zachovali tvar,“ prezradil starosta Bojnej Jozef Stankovský. V budúcnosti by mal pri obci vyrásť archeoskanzen s ďalšími slovanskými stavbami a ukážkami remesiel kováča či hrnčiara.