„Tento projekt je našou najväčšou investíciou v oblasti kultúry. Práce momentálne finišujú, termín dokončenia je v riešení, urobíme maximum pre to, aby všetko bolo ukončené čo najskôr,“ povedala Vlasta Henčelová, hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorý je vlastníkom národnej kultúrnej pamiatky.
Kedy budú hradné kasárne dokončené, to zatiaľ nevie nikto presne povedať. Podľa veľkého bilbordu, ktorý víta návštevníka pri vstupe na hrad, mali by sa skončiť v októbri 2013, to znamená najneskôr o dva týždne. Na finálne práce to však zatiaľ nevyzerá.
Už plánujú nové expozície
Stavebné práce na hrade spomalili rôzne neočakávané komplikácie, napríklad stav hradného múru, pri ktorom sú postavené kasárne. Pre zisťovanie aktuálneho stavu oporných múrov museli práce v lete dočasne prerušiť. Župa požiadala ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré je v tomto projekte riadiacim orgánom, o posunutie termínu. Ministerstvo zatiaľ nerozhodlo.
„Žiadosť nám bola doručená 30. augusta 2013. V súčasnosti je ešte v štádiu posudzovania, vzhľadom na rozsah požadovaných zmien v rozpočte. Pri posudzovaní takýchto žiadostí využívame všetky možnosti v prospech prijímateľa. Je potrebné uviesť, že prijímateľ by tiež nemal nechávať takéto zmeny na poslednú chvíľu. Ak sa zistia neoprávnené výdavky, ktoré negatívne neovplyvnia pôvodne schválený zámer, tak zmenu akceptujeme, avšak s podmienkou, že prijímateľ si musí výdavky súvisiace s touto zmenou uhradiť z vlastných zdrojov,“ povedal Peter Hajnala, hovorca ministerstva pôdohospodárstva.
Obnova kasární na Trenčianskom hrade má stáť približne 2,5 milióna eur. Podľa projektu má 85 percent nákladov platiť Európska únia, 10 percent z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a zvyšok zo štátneho rozpočtu SR. Za tieto peniaze vyrástol 3-podlažný objekt, ktorý sa pravdepodobne stane srdcom Trenčianskeho hradu.
„Už plánujeme expozície, ktoré by sme tam radi prezentovali. V prvom rade tam budú exponáty, ktoré zaujmú všetky vekové kategórie návštevníkov, deti, mladých ľudí aj dospelých. Chceme tu umiestniť makety útočnej a obrannej techniky, ktorá sa používala v minulosti. Bude to ukážka toho, ako sa voľakedy bojovalo a dobýjali hrady. Chceme tam dať aj nálezy, ktoré sme získali pri archeologickom výskume pred začatím stavby,“ vraví Katarína Babičová, riaditeľka Trenčianskeho múzea.
Bez projektovej dokumentácie
Nezachovala sa žiadna projektová dokumentácia hradných kasární, hoci ju hľadali v slovenských aj maďarských archívoch. Ich podobu však zachytili niektoré obrazy. Projekt kasární, ktorý sa zachoval, odborníkov nejaký čas miatol, pretože sa nezhodoval s tým, čo sa na hrade zachovalo. Po archeologickom výskume sa ukázalo, že to bol len plán z roku 1745, podľa ktorého sa mali kasárne prestavať. Tento plán sa však už nezrealizoval. V roku 1790 hrad vyhorel a z kasární zostali len ruiny.
„Kasárne vznikli za vlády Zápoľských ako neskorogotický objekt niekedy začiatkom 16. storočia, majú teda približne 500 rokov. Vznikli ako prístavba k západnému hradbovému múru. Veľký problém robila statika tohto múru, ktorý je vidno aj z Mierového námestia. Nie je totiž založený na skale, ale na násype. Musel sa veľmi zložito a nákladne sanovať, aby bol prikotvený k skalnému podložiu. Takže tento múr je zachránený, to bola jedna z priorít tejto stavby,“ zdôraznil Jozef Múdry z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne.
Objekt hradných kasární má lichobežníkový pôdorys, dlhý je 36 metrov, na užšej južnej strane je široký 10 metrov, na severnej čelnej strane obrátenej k nádvoriu so Studňou lásky je široký 17 metrov. Ako ďalej dodal Jozef Múdry, vstup do kasární zostal zachovaný na pôvodnom mieste, ale schodiská sú nové. Strecha bude medená, časom zoxiduje a zostane tmavá. Na východnom múre kasární sa obnovia dva rady drevených ochodzí, ktoré budú prístupné schodiskom zvonka a dverami zvnútra z druhého a tretieho podlažia. Odtiaľ budú mať návštevníci Trenčín ako na dlani.