Kde žijú levy? Aj pri Trnave

Tí zodpovednejší chovatelia pre šelmy vytvorili aspoň minimálne podmienky, ktoré požaduje zákon, podaktorí ich však držia na dvoroch rodinných domov vo voliérach pre psy. V dedinách je kvôli tomu napätie.

Levy budia rozruch

Priznáva to aj Peter Ardan, chovateľ šiestich levov v Hrnčiarovciach nad Parnou. Sú takí obyvatelia, čo sa chodia na levy radi pozerať. Za jednu sobotu máva jeho minizoo na kraji obce návštevnosť aj 400 ľudí. Na druhej strane sú sťažovatelia. Asi 50 ľudí podpísalo petíciu proti jeho chovu. „Šíria o mne reči, že chodievam s levmi von. Ale to je nezmysel, to nie je reálne. A odtiaľto nemajú šancu ujsť,“ bráni sa chovateľ a ukazuje na šesťmetrový plot, ktorý zabezpečil proti podhrabaniu.

Najstarší z levov 10-ročný Leo pochádza z cirkusu, podobne ako mnohé ďalšie levy v súkromných chovoch. Ardan bol pri Leovi odmalička a tak sa s 200-kilogramovým zvieraťom vo voliére bez strachu mazná. Najmladšej levici Surine tiež dovolí, aby ho objala. Pri ostatných však má väčší rešpekt. Zvieratá si sám očkuje. Mesačné náklady na šesticu levov sú asi 500 eur. Jeden lev zožerie na posedenie 50 kilogramov mäsa, Ardan za symbolickú sumu vykupuje zdochliny od okolitých bitúnkov a družstiev, pomáhajú tiež sponzori. Pôvodne chcel rozšíriť svoj chov o tigre, ale pre nezhody s obyvateľmi od toho ustúpil. Starosta obce Jaroslav Kráľovič potvrdil, že časť obyvateľov nie je z levov nadšená.

V neďalekom Zvončíne pôsobí ďalší chovateľ Michal Prášek. Má dva levy. Vo Zvončíne je problém v tom, že aj keď si chovateľ Prášek plní všetky povinnosti, čo uznala aj Regionálna veterinárna a potravinová správa v Trnave, obec mu nechce dať na chov povolenie. Prášek stretnutie s redaktorom odmietol, vysvetlil to aj pokračujúcimi nezhodami v obci spojenými s jeho levmi. Starostka Michaela Strakošová len uviedla, že kým obec celú vec nevyrieši, nebude dávať žiadne vyjadrenia pre novinárov.

Treba doladiť zákony?

Od mája minulého roka majú obce v rukách silné páky na šelmy. V novele zákona o veterinárnej starostlivosti sa presadilo ustanovenie, že každý chov mačkovitých či psovitých šeliem podlieha schváleniu obce. Zákon však podľa trnavského inšpektora ochrany zvierat Jána Šišku nie je dotiahnutý. Nie je napríklad jasné, či schválenie od obce môže pôsobiť spätne pre už zabehnuté chovy šeliem. Také, ktoré si dosiaľ plnili všetky zákonné povinnosti. V čase, keď títo chovatelia začínali, povolenie od obce nepotrebovali. A teraz im ho zrazu obce nechcú dať, ako je to v prípade chovateľa Práška vo Zvončíne. Problémom sa podľa Šišku stále zaoberajú právnici. „Nielen pre nových, ale aj starých chovateľov, obce a ostatné zainteresované strany je to začarovaný kruh.“

Novelu zákona predkladal poslanec Ján Podmanický (Smer). Pripustil, že chov exotických šeliem nie je celkom legislatívne doriešený. „Vzhľadom na to, že išlo o novinku, aplikačná prax mohla priniesť aj niektoré technické problémy, s ktorými je potrebné sa v budúcnosti zaoberať.“ Zámer novely sa však podľa neho ako taký osvedčil, pretože sa uznal princíp, podľa ktorého je chov podobných zvierat považovaný za taký zásah do života susedov, ktorý si vyžaduje súhlas obce.

„Chcel som reagovať na čoraz častejšie sa opakujúce prípady bezohľadného správania sa niektorých chovateľov voči okoliu,“ podotkol Podmanický. Pred dvoma rokmi sa susedia sťažovali napríklad na chovateľa z Bošian, ktorý držal leva vo voliére pre psa. Ľuďom prekážal rev a smrad. Majiteľ leva podľa veterinárov z Partizánskeho nakoniec presťahoval inam.

Presný počet je neznámy

Štátna veterinárna a potravinová správa SR nemá presné počty chovateľov mačkovitých šeliem. A to aj preto, že nie všetci svoje chovy registrujú. „Nie všetky chovy mačkovitých šeliem sú už schválené príslušnými regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami. Predpoklad je, že na Slovensku máme asi 20 chovateľov veľkých šeliem, nachádzajú sa okrem iného v okolí Trnavy, Senca, Topoľčian alebo Dunajskej Stredy,“ uviedla Paulína Komarová, vedúca kancelárie ústredného riaditeľa.

Trnavský inšpektor Šiška pracuje v okresoch Trnava, Hlohovec, Piešťany a pozná v nich len troch oficiálnych chovateľov, hoci ich môže byť viac. „Som skôr za to, aby sa záujemcovia spájali a budovali takéto chovy na regionálnej úrovni. Som zásadne proti tomu, aby sa nebezpečné zvieratá chovali v dvoroch finančne zabezpečených majiteľov, ale odborne nespôsobilých starať sa o takéto zvieratá,“ mienil Šiška.

Chovatelia šeliem sa neraz bránia argumentom, že ohrozené druhy zvierat prežívajú aj vďaka súkromným chovom. Podľa inšpektorky Romany Březinovej zo Slobody zvierat však chovatelia na slovenských dedinách nedokážu splniť základné podmienky, ako napríklad zabezpečenie veľkého výbehu. Väčšina z týchto druhov zvierat je pritom silne teritoriálna. Skutočnosť, že šeliem pribúda, je podľa nej znepokojujúca.

„Rovnako aj trend, že sa niekto chce odlíšiť chovom zvierat, ktoré nie sú domestikované a domestikovateľné. Naša legislatíva to umožňuje a je to pre nás nepochopiteľné. Sloboda zvierat je za absolútny zákaz chovať v súkromí primáty, mačkovité a psovité šelmy, medvede, žraloky a morské cicavce,“ uviedla Březinová.