Mamutí zub či tehla z pliev. Archeológovia mali svoj deň

Chlieb z bronzovej doby chutil podobne ako moderný bochník s prímesou pliev. A práve vďaka plevám mohli ľudia v ranom stredoveku stavať vyššie budovy.

13.11.2013 12:00
mamut, archeológovia Foto: ,
Archeológovia predstavili známe aj menej známe nálezy z Nitry a okolia.
debata (1)

Mnohé ďalšie zaujímavosti mohli včera spoznať návštevníci Dňa otvorených dverí Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Vystavili tu vzácne nálezy z Nitry a okolia z praveku do novoveku. Napríklad aj tie, ktoré sa v roku 2010 objavili pri prečisťovaní koryta Váhu blízko obce Šoporňa. Mamutí zub veľký ako ruka či dva obrovské rohy pratura. Posadili by sa na ne vedľa seba traja chlapi. Zviera podobné býkovi vážilo jednu tonu a posledného jedinca vyhubili v Poľsku v 17. storočí. „V okolí Nitry ich vyhubili už v 10. storočí,“ prezradila technička Ingrid Palkovičová.

Jej úlohou je očistiť a zakonzervovať nálezy. A aj v takom chemickom laboratóriu nie je núdza o nečakané poklady. „Kolegovia z výskumu na Pustom hrade mi priniesli hrdzavý nôž. A pri dôkladnom čistení sa ukázalo, že je zdobený striebrom a zlatými srdiečkami,“ prezradila. Expozíciu obilných zŕn pripravila archeobotanička Jana Mihályiová. Chuť chleba ľudí z bronzovej doby sa podľa nej nelíšila od moderných bochníkov.

„Pred 4-tisíc rokmi ľudia nevedeli pšenicu dobre očistiť od pliev. A dnes sa k tomu vraciame a dávame ich do múky zámerne,“ povedala s úsmevom. Plevy sa ukrývali aj v jednej z vystavených tehál, ktorá bola typická pre románske obdobie. „Vďaka biologickému materiálu sa tehla odľahčila a umožnila stavať do väčších výšok. Zlepšili sa aj tepelnoizolačné vlastnosti,“ prezradil archeológ Marián Čurný.

Verejnosť mohla včera po prvý raz vidieť aj zrekonštruované kožené topánočky asi ročného dieťaťa, ktoré sa našli v Komárne. Unikátny bol tiež nález rakvičky s nedonoseným dieťaťom, na ktorú archeológovia narazili počas výskumov na Nitrianskom hrade, vedených Petrom Bednárom. „Podľa veľkosti kostí usudzujeme, že išlo o plod v 15. až 17. týždni vnútromaternicového vývoja,“ uviedla archeologička Zuzana Poláková. Rakva mohla pochádzať z 16. až 17. storočia a jej uloženie v blízkosti jedného z oltárov svedčí o významnom postavení rodičov. V písomných prameňoch z tohto obdobia sa nejaká zmienka nezachovala. Podľa Polákovej sa nič podobné na Slovensku ešte nenašlo.

K vyššej spoločenskej vrstve mešťanov patril zrejme aj majiteľ krásne zdobených kachlí zo začiatku 16. storočia, s motívmi sv. Juraja či Starého zákona. „Takéto kachle boli aj v neskorej gotike veľmi luxusnou záležitosťou. Museli byť v nejakej reprezentačnej miestnosti,“ naznačil archeológ Marián Samuel. Možno stáli v stredovekej nitrianskej radnici, jej presná poloha však nie je známa. Kachle objavili na brehu niekdajšej Nitričky, ramena rieky Nitra. Dnes tam stojí hotel v tvare syra.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Mamut #doba bronzová #archeológ