Kaštieľ kedysi patril rodu Zichyovcov, teraz je majetkom Trnavského samosprávneho kraja. Podľa predsedu Tibora Mikuša by sa mohla založiť spoločnosť, do ktorej by kraj vložil pozemky pod kaštieľom a parkom a spoločne so Slovenským olympijským výborom a obcou Voderady by sa usilovali o prostriedky na výstavbu. Podporu projektu nedávno vyjadril aj premiér Robert Fico počas návštevy Voderád, keď tu oslavovali 770. výročie od prvej písomnej zmienky.
Projekt za milióny
Podľa hovorcu kraja Patrika Velšica župa v súčasnosti nemá peniaze na rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky. „Pamiatku aspoň udržujeme, aby nechátrala ďalej.“ Aspoň raz do roka sa tu pokosí tráva a upraví zeleň. Vysadilo sa tu 50 nových stromov a plánujú sa ďalšie. Zakúpili sa nové odkvapové rúry. Budova sa vykuruje, aj keď je prázdna, aby nedošlo k jej ďalšiemu poškodzovaniu. Trnavský kraj sa kaštieľ s parkom snažil predať v roku 2011, no neprišla žiadna relevantná ponuka. Podľa znaleckého posudku bola hodnota majetku približne 2,36 milióna eur.
Na výstavbu Národného olympijského centra by boli potrebné desaťnásobky tejto sumy. V Českej republike sa už pripravuje podobná investícia vo výške približne 30 miliónov eur v meste Nymburk. Radnica chce v spolupráci s Českým olympijským výborom a Českou úniou športu na mieste bývalého Športcentra, postaveného ešte v 40. rokoch, postaviť nové Olympijské tréningové centrum. So stavbou sa má podľa hovorcu Českého olympijského výboru Alexandra Klimenta začať na budúci rok. „Športoviská budú multifunkčné. Zázemie tú nájde futbal, atletika, hádzaná, volejbal, plážový volejbal, basketbal, sálové športy, plávanie, veslovanie, kanoistika, strelci, hokej, cyklistika,“ spresnil.
Slovenský olympijský výbor je podľa generálneho sekretára Jozefa Libu Voderadom naklonený. „Lokalita je veľmi dobrá, je to blízko Bratislavy či Viedne. Pozemky majú navyše iba jedného vlastníka.“ Investíciu si netrúfol odhadnúť, všetko závisí od množstva a typu športovísk. Uvažuje sa o atletike, letných a halových športoch, plávaní. Historická budova by sa využila na ubytovanie, školenia, semináre. Pre budúceho architekta je to celkom zaujímavá výzva, ako skĺbiť historické črty so športoviskami. Podľa Libu spoločné športové centrum určite potrebujeme. „Nič také tu nie je. Kedysi sme mali FIS na Štrbskom plese alebo Bojnice, ale tie sú už mimo. Za federácie sme chodili do Nymburku.“
Tímový duch
Podľa členky Medzinárodného olympijského výboru Danky Bartekovej by tento projekt pomohol zmierniť vážny nedostatok kvalitných športovísk a prospel by aj tímovému duchu slovenských olympionikov. „Veľmi sa teším tejto iniciatíve. Olympionici sa v súčasnosti nemajú ani kde stretnúť. Vidíme sa na sľube a potom až v olympijskej dedine. Takto by sme sa mohli ešte viac motivovať.“ Ako príklad uviedla Olympijské tréningové centrum Acqua Acetosa v Ríme.
„Bývala som tam počas stáže. Mali tam výborné outdoorové športoviská, plaváreň, haly. Bolo to veľmi populárne, najmä pre mladé futbalové či hokejové tímy, mali tu spoločné raňajky, večere… Tento model by sa mohol preniesť aj k nám,“ dodala Barteková.
Voderadský kaštieľ prekvital pod správou Zichyovcov, ktorí boli za čias Márie Terézie diplomatmi. Z ciest po Japonsku a Číne si priniesli vzácne obrazy. Vybudovali tu prvý prírodno-sentimentálny park na území Slovenska. Pre kolaboráciu s Nemcami im majetok znárodnili v roku 1945.
Ak by ho znárodnili až v roku 1948, mohli by ho pôvodní majitelia reštituovať, tvrdia správcovia manželia Ryškovci. Od roku 1951 až do roku 2007 tu bola Združená stredná škola potravinárska a poľnohospodárska, ktorá vychovala asi 7-tisíc absolventov. Tí tu podľa posledného riaditeľa Miroslava Ryšku intenzívne športovali. Na zemi ešte vidno stopy po bežeckej dráhe, doskočisku, futbalovom a volejbalovom ihrisku. Aj on víta olympijský nápad. „Aspoň by to malo opäť gazdu.“