Košice s približne 240 – tisíc obyvateľmi ich v súčasnosti majú 22, čo znamená 22 starostov, 307 miestnych poslancov a zhruba štyristo pracovníkov miestnych úradov. K tomu treba prirátať primátora s magistrátom a päťdesiat mestských poslancov. Mnohé mestské časti pritom minú na chod úradu, plat starostu a poslancov až tri štvrtiny rozpočtu.
Podľa košického primátora Richarda Rašiho ide ročne na chod mestských častí približne 7,5 milióna eur. „Podľa toho, aká alternatíva sa nakoniec prijme by sa mohli ročne ušetriť náklady vo výške 25 až 75 percent,“ vysvetlil Raši.
K zníženiu počtu mestských častí, ku ktorému by mohlo dôjsť od budúceho roka, keď budú komunálne voľby. Dôležité rozhodnutie môže, ale nemusí byť prijaté na zajtrajšej Rade starostov. Podľa primátora je v hre viacero možností zlúčenia viacerých mestských častí, ktoré by priniesli miliónové úspory. Prvou možnosťou je, že by sa malé mestské časti pripojili k veľkým, čím by vzniklo osem mestských častí. Ročná úspora by tak predstavovala 2,1 milióna eur.
Druhou alternatívou je spájanie veľkých mestských častí, pričom malé by ostali zachované. Ostalo by tak 15 mestských častí, pričom by sa ušetrilo 2,6 milióna eur.
Treťou možnosťou je päť mestských častí – Východ, Západ, Sever, Juh a Šaca. To približne kopíruje členenie Košíce spred vyše dvadsiatich rokov. Tu by bola oveľa vyššia úspora vo výške až 4,1 milióna eur ročne. Ak by napríklad došlo aj k tomu, že by boli Košice jednou veľkou mestskou časťou, úspora by bola najvyššia. „V každej z terajších mestských častí by boli zachované úradovne. V takom prípade by sa uštrilo 4,3 milióna eur,“ uviedla hovorkyňa košického magistrátu Martina Urik Viktorínová. Táto alternatíva je ale vzhľadom na postoj starostov prakticky nereálna.
Posledným termínom, kedy môže, male nemusí padnúť definitívne rozhodnutie o počte mestských častí je práve zajtrajší deň. Podľa zákona je to posledný deň, keď môže magistrát vyvesiť návrh všeobecne – záväzného nariadenia, ktorý musí byť na nástenke 15 dní pred konaním mestského zastupiteľstva. Potom by mohlo byť zvolané mimoriadne mestské zastupiteľstvo, ktoré môže návrh potvrdiť, alebo ho zamietnuť.
Starostovia jednotlivých mestských častí majú samozrejme na vec iný názor. Starostka sídliska Nad jazerom Anna Jenčová považuje návrh malých mestských častí, aby sa zlúťili veľké mestské časti za nezmysel. „Ja som za to, aby bolo deväť mestských častí, čiže osem veľkých plus Šaca. Rešpektovala by sa aj dostupnosť a ďalšie faktory,“ myslí si Jenčová. Dodala, že 25 – tisícové sídlisko Nad jazerom by sa mohlo zlúčiť so susednou Krásnou a Vyšným Opátskym.
Starosta Pereša Jozef Karabin je za to, aby sa jeho mestská časť zlúčila s Loričníkom. „Tam ide polovica z rozpočtu na starostov plat. Tam majú v zastupiteľstve päť poslancov, my deväť, po zlúčení by sme mohli mať celkovo päť, čo by stačilo,“ uvažuje starosta. Pre porovnanie, Pereš má 1659 obyvateľov, Lorinčík zhruba 520.
„Podľa mňa by sa dosiahla najväčšia úspora zlúčením veľkých mestských častí, kde je aj viac úradníkov. Ale ide o to, aký model chcú ostatní starostovia, za ktorých ja nemôžem hovoriť,“ povedal Karabin. Dodal, že hoci sú navonok viacerí starostovia za zlučovanie, keď ide na lámanie chleba, nabádajú obyvateľov svojich mestských častí, aby ostali zachované.
Tak či onak, pre Košice je skutočne najlepším riešením zníženie terajšieho počtu 22 mestských častí. Lebo len pre porovnanie, deväťmiliónový Londýn ma 32 mestských obvodov, Paríž dvadsať a New York päť mestských častí rozdelených na 59 komunitných okresov.