Tá nemôže chýbať na sviatočnom stole, pretože je liek, je naša a je najlepšia, hovoria v dedinke, kde žije asi tisíc obyvateľov.
V obecnej pálenici, ktorá stojí pri potoku v Lednici už od čias rakúsko-uhorského mocnárstva, momentálne varia hruškovicu. Potom pôjdu do kotla opäť slivky a jablká. Ako posledná príde na rad borovička, ktorá je miestnou špecialitou. V polovici januára ukončí túto páleničiarsku sezónu. Musí byť posledná, lebo inak by voňal po borievkach každý destilát, čo by tu pálili po nej.
„Posledné várky sú vyhradené pre borovičku, máme nahlásených šesť majiteľov. Potom nás čaká robota, aby sme zariadenie vyčistili, celé bude zanesené olejom z borievok. Preto musí byť borovička posledná, nie je iná možnosť, len všetko rozobrať a prečistiť,“ vraví Milan Baláž, vedúci pálenice v Lednici.
Kedy je borovička najlepšia?
Recept na túto delikatesu najskôr zahovárali, ale potom ho predsa len prezradili. Do kotla, ktorý má kapacitu 300 kilogramov, sa dá variť jablkový kvas a doň sa pridajú sušené borievky. Pomleté na mäsovom mlynčeku, melú ich priamo v pálenici. Najlepšie sú vraj tie, ktoré si ľudia sami nazbierajú v okolitej prírode. Kupované sú príliš suché, obsahujú málo éterických olejov. „Olej z borievok potom vytvára v pálenke tú pravú chuť. Na jeden kotol namelieme pol kilogramu borievok a hneď ich dávame do kotla. Niektorí dávajú borievky už do sudov, aby kvasili spolu s jablkami, ale to nie je ono. Skúšali sme ich pomlieť a tak dávať kvasiť, ani to nie je ono. Dlhým skúšaním sme prišli na to, že najlepšiu chuť má borovička, keď pomleté borievky dávame do kotla pred varením,“ prezradil Milan Baláž.
Jeho recept na dobrú borovičku potvrdili aj úspechy na rôznych súťažiach. Z medzinárodnej súťaže Zlatý destilát Dunaja si lednická borovička odniesla zlatú medailu. V pálenici ju nazývajú aj poeticky „lesný dych“.
Dobrý chýr letí ďaleko
Pre dedinku, nad ktorou sa týči starobylý hrad Lednica, sú typickými destilátmi hruškovica, jablkovica a slivovica. Tie sa tu pálili aj pred 105 rokmi, keď obec kúpila pálenicu s celým jej zariadením od židovského majiteľa. Niektoré časti slúžia dodnes, poznať ich podľa vygravírovanej židovskej hviezdy. Mnohé súčiastky však dožili a bolo ich treba vymeniť.
„Museli sme ich nahradiť novými, ale snažíme sa, aby meď bola nahradená meďou. Niekde začali používať antikoro, ale my sme presvedčení, že meď dodáva lednickým destilátom svojskú patinu, aj preto sú také kvalitné. Okrem toho kúrime tradičným spôsobom, drevom, pretože tak sa dá lepšie regulovať teplota počas varenia,“ zdôraznil Milan Barka, starosta Lednice.
Prichádzajú sem ľudia nielen z obce a jej a okolia. Dobrý chýr doletí ďaleko. Napríklad až do Modry. Túto sezónu pálili v Lednici destilát pre zákazníka z tohto vinárskeho mestečka, ktorý si priviezol hrušky a jablká. Spoza Západných Tatier zase iný záujemca priviezol slivky, pretože ich chcel mať vypálené len v Lednici.
Počas priemernej sezóny pálenicu využije 500 až 600 zákazníkov, ktorí si tu dajú vypáliť okolo 20-tisíc litrov destilátov. Tohtoročná sezóna však bude podstatne kratšia ako tá minulá. Teraz sa skončí 15. januára, vlani prišla borovička na rad až v júni. Slabú sezónu zavinilo počasie, ovocie malo síce dosť slnka, ale málo vody.
„Vlaňajšia sezóna bola excelentná, pre obec to prinieslo vyše 34-tisíc eur. Som spokojný, môžeme zase investovať do pálenice na obnovu jej zariadenia,“ dodal starosta.
Vlani prešla budova pálenice veľkou rekonštrukciou. Vymenili drevené stropy za keramické, zosilnené železobetónovou platňou, pretože na povale sú chladiace zásobníky. Pálenica má novú strechu, vchodové dvere, omietky aj nové medené potrubie. Rekonštrukcia stála vyše 30-tisíc eur. „Na Slovensku sa zvykneme chváliť vinohradmi a kvalitnými vínami, ale akoby sme sa hanbili za naše pálenice. Pritom aj na to treba veľký fortieľ, aby ste vypálili kvalitný destilát, ktorý má chuť, vôňu, po ktorom vám dobre trávi. Je rozdiel medzi pálenkou a pálenkou. Kvalitná pálenka je liek, ide len o množstvo, koľko jej človek vypije, ale to už nie je vec pálenice,“ povedal jeden z návštevníkov. Meno nechcel povedať, vraj by ho potom ľudia považovali za alkoholika.