Baníci ju s obľubou pili v predvianočnom čase pre jej špecifickú chuť, ale aj preto, že ju považovali za liek. Vďaka slaninke mastná pálenka im pri požití robila dobre na pľúca a mala blahodarný účinok na ich chorobu z povolania, silikózu. Dnes sa už v Štiavnici zlato ani striebro neťažia, staré časy pripomínajú už len múzeá, ale súčasní Banskoštiavničania na svoju krampampulu nezabudli. Stále ju považujú za lahôdku.
Krampampula sa pila v Banskej Štiavnici po stáročia. Jozef Osvald, 77-ročný bývalý baník a predstaviteľ typickej banskoštiavnickej postavičky Náca, spomína, že v období pred Vianocami ju baníci popíjali aj v podzemí. Pri stavbe betlehemov. „Betlehemy stávali už od začiatku decembra na povrchu šácht. Baníci fárajúci do podzemia sa pri nich zastavili a pomodlili. Dva-tri dni pred Vianocami už stavali betlehemy aj v štôlňach a pri ich stavaní si pripíjali krampampulou. A poslednú šichtu pred Vianocami už nápoj spájaný s baníkmi naozaj chýbať nemohol,“ zdôrazňuje Osvald.
Nápoj, ktorý miestni premenovali aj na škrampampulu, tvoril lieh, do ktorého sa pridávala masť, slaninka nakrájaná na maličké kúsky a potom opražená, máličko sa do nej nasypal cukor a trochu korenia. Výsledná „päťdesiatka“ sa pila teplá. Čapovala sa lyžičkou alebo vareškou. Niektoré ženy baníkov ju vypiť nemohli, zdala sa im odporná, chlapi ju však obľubovali. A obľubujú dodnes. Krampampula nechýba na rôznych banskoštiavnických podujatiach, ale najskalnejší zástancovia starých zvykov si na nej každý rok pochutnávajú aj počas predpoludnia 24. decembra.
Podáva sa v baníckej krčme. Jej majiteľ Jozef Karabelly hovorí, že už asi dvanásť rokov drží tradíciu, že na Štedrý deň ráno pripraví krampampulu a potom ju zadarmo nalieva pozvaným priateľom, ktorí do krčmy prídu. „Ak však príde aj nepozvaný pocestný, nalejeme aj jemu. V krčme si posedíme, podebatujeme, popijeme krampampulu a na obed sa rozídeme domov k rodinám,“ zdôrazňuje majiteľ baníckej krčmy.
Predstaviteľ banskoštiavnického Náca Osvald hovorí, že krampampula patrí k starým vianočným tradíciám, ktoré sa v Banskej Štiavnici zachovali po súčasnosť. Patrí k nim aj varenie inej pálenky, ktorú v Štiavnici volajú hriate. Jej základ tvorí karamel, do ktorého sa vlieva extra pripravená zmes tvorená pomarančovou kôrou, škoricou, hrozienkami i klinčekmi. Pije sa po prevarení.