Terchovská muzika je v UNESCO. Aj v srdciach ľudí

, 03.01.2014 15:00
muzikanti, hudba, orchester
Na javisku sa môže stretnúť aj 20 až 50 muzikantov, od detí, mládežníkov, dospelých až po najstaršiu generáciu. Autor: ,

Veľká radosť, obrovské uznanie, pocta všetkým generáciám, a najmä záväzok pre súčasné a budúce pokolenia terchovských hudobníkov.

Takto hodnotia po pár týždňoch zápis terchovskej muziky do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO terchovskí muzikanti, či sú to legendárni hudobníci, alebo mladí folkloristi. Tradičný hudobný ľudový prejav – terchovskú muziku – zaradili do prestížneho zoznamu k ďalším 257 prejavom, medzi ktorými bola dosiaľ len slovenská fujara, na sklonku roku 2013 v hlavnom meste Azerbajdžanu v Baku.

„Máme z toho obrovskú radosť, lebo je to ocenenie všetkých generácií v histórii, ktoré niečím prispeli do tohto vienka. A nielen muzikantov z Terchovej, ale fenomén terchovská muzika presahuje hranice našej obce a určitým spôsobom zahŕňa aj muzikantov v okolitých obciach až po Vadičov, ktorí sa tomuto prvku venujú aj v minulosti venovali. Pre budúcnosť je to veľká zodpovednosť, ako s týmto prvkom naložia,“ mieni muzikant a riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska v Terchovej Rudolf Patrnčiak.

Hudba generácií

Muzika je súčasťou každodenného života v Jánošíkovom rodisku už mnoho desaťročí a prelína sa z generácie na generáciu. Nie je to len jeden interpret či kapela, venujú sa jej stovky muzikantov. Aj súčasné deti a mladí ľudia, čím dávajú nádej, že sa bude odovzdávať ďalším generáciám. „Vyrastám s folklórom odmalička, mám ho v srdci,“ hovorí školáčka Nikola Lacková.

„Vďaka UNESCO vedia aj v zahraničí o terchovskej muzike, že je taká dobrá a výnimočná. Ja sa tomu chcem venovať stále, pretože ma to baví, chcem, aby to bol môj koníček, z ktorého sa budem tešiť, aj keď budem dospelá,“ hovorí Martinka Bobáňová, ktorú Slovensko pozná aj vďaka programu Slovensko má talent. Muzike sa venuje aj ďalej. Tak ako aj iné deti v Terchovej, ktoré majú možnosť „trénovať“ v troch detských a jednom mládežníckom súbore.

„Je to snaha nás muzikantov, ktorí dlho hráme, aby sme tie folklórne tradície odovzdali mladým, ktorí by ich mohli posunúť ďalej. Samozrejme, že to chceme podať v tradičnej, nezmenenej forme, a to sa nám aj darí,“ hovorí Miloš Bobáň, muzikant, ktorý sa aj s manželkou venuje práve detským súborom.

Rodisko legendárneho rodáka Juraja Jánošíka aj...
Rodisko legendárneho rodáka Juraja Jánošíka aj rodisko muzikantov. Taká je Terchová, ktorá v ľudových piesňach ospevuje svojho legendárneho zbojníka. Autor: Renáta Jaloviarová, Pravda

Hrala každá osada

Podľa šéfdramaturga medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej Petra Cabadaja okolitý svet začal vnímať terchovskú muziku niekedy na prahu 90. rokov 19. storočia. Podľa dostupných prameňov sa zrodila v osade Kvočkovci, išlo teda o kvočkovskú muziku, takzvanú terchovskú trojku. Podľa pamätníkov mala takmer každá osada svoju vlastnú muziku s charakteristickým repertoárom aj interpretačným štýlom.

Ako uvádza Cabadaj, terchovskí muzikanti sú mimoriadne všestranní a zvyčajne ovládajú hru na viacerých nástrojoch. Bez problémov zvládnu party svojich spoluhráčov v sláčikovej muzike, často vedia hrať aj na píšťalkách či heligónke. Terchovská muzika zaznieva vo vystúpeniach, na festivaloch, známa je aj z dokumentárnych či televíznych filmov. Objavila sa napríklad v roku 1936 vo filme Jánošík od režiséra Martina Friča.

Značka UNESCO pre terchovskú muziku môže obohatiť aj cestovný ruch v Malej Fatre. „Je to ďalší kamienok do mozaiky. To, že z tohto územia je niečo, čo je v UNESCO, ľudí priťahuje. Na druhej strane je to aj záväzok skvalitňovať ďalšie veci, ktoré s tým súvisia, čiže s tým treba naďalej pracovať,“ povedal vicestarosta Terchovej Marián Zajac.

Rudolf Patrnčiak
Muzikant, člen ľudovej hudby Bratia Muchovci, riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska, takto predstavil terchovskú muziku: Terchovská muzika je originálna už svojím vlastným obsadením. Základ tvoria traja muzikanti. Huslista – „predník“, ktorý hrá melodický hlas, ďalej „kontráš“, ktorý hrá na kontrahusliach, to je akordický hlas, a „basiar“ hrá na basičke, ktorá je originálna tým, že má dve črevové struny, kontráš má tri struny a primáš má všetky struny, ale väčšinou využíva prvé dve. Títo traja muzikanti tvoria základ starej terchovskej muziky, ktorá sa potom rozširovala o druhé husle, heligónku a tak ďalej. Originálna je svojím nástrojovým obsadením aj tým, že muzikanti sú zároveň aj veľmi dobrí speváci, spievajú vo vysokých hrdelných polohách. Terchovská muzika má jednoduchú rytmiku a melodiku. Rytmus je pravidelný, s tým, že keď sa spieva, tak sa hrá pomaly, hovorí sa tomu „vlekom“, a keď sa dospieva, tak je rýchla medzihra „skokom“, pri ktorom tanečníci môžu aj tancovať. V melodickej a harmonickej stránke to zasahuje až do obdobia baroka, lebo hráme v lidickej tónine so zväčšenou kvartou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Terchová #Terchovská muzika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
87,99
Elite červené ruže a frézie

Elite červené ruže a frézie

36,99
Amore ružové ruže

Amore ružové ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk