Prvýkrát chcel porušiť zákon počas vianočných sviatkov. Telefonicky ohlásil polícii, že na futbalovom štadióne v Považskej Bystrici uložil bombu. „Už počas tohto telefonátu sa netajil tým, že chce, aby bol zavretý vo väzení,“ vraví Elena Antalová, krajská policajná hovorkyňa v Trenčíne.
Policajti prehľadali štadión aj so psami špeciálne vycvičenými na vyhľadávanie výbušnín, ale žiadnu bombu nenašli. Iba bezdomovca, čo čakal, že ho odvedú do väzenia. Zostal sklamaný, keď sa dozvedel, že v jeho prípade to bol iba priestupok.
V utorok sa odhodlal na ťažší zločin, bankovú lúpež. Vošiel do považskobystrickej pobočky, pristúpil k okienku a pracovníčke banky podal vkladnú knižku s lístočkom, na ktorom bol odkaz: Toto je lúpež, chcem, aby mi bolo vyplatených 500 eur. Myslím to vážne.
„Pracovníčka banky sa však nezľakla, dokonca si od muža vypýtala aj občiansky preukaz, ktorý jej predložil. Jeho konanie nenapĺňalo skutkovú podstatu trestného činu. Muža policajti predviedli, vypočuli a potom ho odviezli na psychiatrické vyšetrenie,“ dodala Antalová.
Mesto je ochotné mužovi poskytnúť pomoc, ale ten zatiaľ o ňu nepožiadal. Ak prejaví záujem, samospráva mu ako každej osobe v núdzi poskytne základné sociálne poradenstvo, ktoré sa týka napríklad dávok v hmotnej núdzi alebo prístrešia pre bezdomovcov.
„Mesto mu môže poskytnúť využitie nocľahárne v zimnom období. Problém je, že všetky druhy pomoci sú založené na dobrovoľnosti a máloktorá z týchto osôb prejaví o pomoc záujem,“ povedal Filip Oubrecht z Mestského úradu v Považskej Bystrici.
Bezdomovec sa teda ani po dvoch pokusoch o trestný čin do väzenia nedostane. Znamená to, že sa pokúsi o tretí, ešte horší zločin? Psychologička Silvia Budayová vraví, že na to nie je jednoznačná odpoveď. „Ťažko povedať, či by bol schopný niečoho horšieho. Títo ľudia väčšinou volajú o pomoc, chcú na seba upozorniť. Snažia sa dostať do basy, aby mali zabezpečenú starostlivosť o seba. Sú odmietaví k azylovým domom, pretože je tam režim a určité pravidlá. Títo ľudia sú často alkoholici, a to je nezlučiteľné s režimom v azylových domoch. Mesto sa im snaží pomôcť, ale oni odmietajú akúkoľvek spoluprácu. Chcú riešenie, ale sami nevedia aké, reagujú splašene, často bez rozmyslenia,“ zdôraznila Budayová.