Utekáte z planéty Zem? Skúste to cez Nitriansku galériu

Prechádzka po Jupiteri alebo Saturne by mohla byť celkom zábavná. Bolo to vidno na tvári Omara Mirzu, kurátora výstavy Skúsime to cez vesmír, keď si obliekal skafander, simulujúci príťažlivosť hmotnejších planét, ako je Zem. Oblek mu bol poriadne ťažký, ale predsa sa usmieval. Asi ako každý, kto si vyskúšal niektoré z lákadiel vesmírnej výstavy v Nitrianskej galérii a aspoň na chvíľu unikol z každodenných pozemských starostí.

17.01.2014 12:52
hvezdáreň, planetárium partizánske,... Foto: ,
Nafukovacie planetárium z Hvezdárne v Partizánskom priblížilo deťom hviezdnu oblohu.
debata

Takýto útek sa cudzím slovom volá eskapizmus a je jedným z hlavných motívov výstavy. „Je to priestor, kam môžeme poletieť vo fantázii, uniknúť pred problémami, ktoré nás tu stretávajú a ktoré si spôsobujeme sami. Druhá rovina diel sa týka spätného pohľadu na Zem. Väčšina z nás nemá takú príležitosť ako astronauti, ktorí videli našu planétu z diaľky ako malú guľu. Hovorili, že vtedy sa zdajú všetky problémy na Zemi malicherné,“ naznačil Mirza, ktorý výstavu pripravil spolu s Olgou Staníkovou z Českej republiky.

Spätný pohľad na Slovensko zo stratosféry, z výšky takmer 35 kilometrov z hranice blízkeho vesmíru, ponúkajú fotografie, ktoré urobila slovenská sonda JULO2 v roku 2012. Tento meteorologický balón dostal meno po Júliusovi Satinskom a Slovensko sa vďaka nemu stalo prvou krajinou na svete, ktorá zaregistrovala internetovú adresu z blízkeho vesmíru.

Výlet do hlbín vzdialeného vesmíru pripravil Richard Loskot vo svojej inštalácii Podstata veci. V tmavej miestnosti, ktorú križujú svetelné mriežky, počuť hlasný šum. Je to niekoľkonásobne zosilnený zvuk, neprestajný šum, ktorý vedci zachytávajú na svojich prístrojoch a ktorý sa šíri naprieč vesmírom. „Je to akési echo alebo ozvena Veľkého tresku, akoby sme stále počuli začiatok toho všetkého, vzniku našej existencie,“ dodal Mirza.

Čudesné zvuky, z ktorých môže naskakovať husia koža, nahrali aj výskumníci z tajomného amerického projektu HAARP (High Frequency Active Auroral Research Program), ktorý oficiálne študuje ionosféru a magnetické polia zeme. Podľa konšpiračných teórií je však práve HAARP zdrojom extrémnych výkyvov v počasí v posledných rokoch. Túto mystiku spolu s originálnymi nahrávkami zvukov preniesol do galérie Jonáš Gruska.

Ako kozmické obrázky pôsobia aj mikrofotografie tabule z oxfordského Múzea dejín vedy, na ktorú je kriedou zapísaná prelomová udalosť v dejinách ľudského poznania a už nikdy viac ju nikto nezotrel. V roku 1931 tu Einstein popísal rovnice v rámci prednášky o teórii relativity. Na veľkú hviezdnu oblohu sa v stredu premenila koncertná sieň vďaka nafukovaciemu planetáriu z Hvezdárne v Partizánskom. Je jediné svojho druhu na Slovensku a umožňuje virtuálne cestovanie v čase. Hviezdy v priebehu vekov totiž menia svoje postavenie a tak sa mení aj vzhľad súhvezdí.

„Vďaka digitálnemu planetáriu si môžeme pozrieť oblohu, na akú sa pozerali naši vzdialení predkovia. Napríklad veľký voz pred 80-tisíc rokmi nevyzeral vôbec ako voz,“ naznačil astronóm Valentín Korinek.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #galéria #Nitra #Partizánske #planetárium #hvezdáreň