Na malom kúsku sa mu darí zachytiť kus Slovenska aj histórie. Trpezlivo skladá a lepí k sebe malé drievka, aby z nich vytvoril celé príbytky, sýpky, kaplnky, vozy, studne i mlynské kolesá. U Bilešovcov nie je žiadne drievko zbytočné. Či sú to špajdle, alebo paličky z nanukov. Strechy
Bilešových ministavieb sú pokryté drobným šindľom, ktorý vyrába z dyhy. Kreslí plány, premeriava, strihá, lepí. Pomaly, precízne a hlavne trpezlivo. „Pri tejto práci sa nedá ponáhľať, musím byť trpezlivý, čakať, kým sa jednotlivé časti zlepia,“ hovorí. V jeho rukách sa strieda lupienková pílka, dláto, nožnice či lepidlo.

So svojou záľubou začal pred vyše 30 rokmi a odvtedy pribudlo uňho doma 29 dreveníc, celých roľníckych usadlostí aj dva drevené kostoly. Práve na jednom z nich – kostolíku z Nižného Orlíka (okres Svidník) – sa narobil najviac. „Skoro dva roky to trvalo, už som si myslel, že sa aj vzdám. Ale podporila ma manželka, len aby som to pomaly dokončil. Bolo to dosť náročné, však napríklad len na streche je okolo tisíc šindľov,“ opisuje Milan Bileš.

Ministavby z rôznych kútov krajiny sú prepracované do detailov, tak aby sa čo najviac približovali realite. Napríklad Radenov dom, ktorý je dnes objektom múzea v Čičmanoch, zdobia typické biele čičmianske ornamenty. Na priečelí drevenice z Vrútok je zase včelí úľ. Tú vyrobil podľa fotografie, vo Vrútkach sa už ani táto posledná stará drevenica nenachádza.

Niektoré stavby si Bileš môže pozrieť naživo, iné vyrába podľa fotografií z novín či nákresov v knihách. Viaceré objekty, osady či celé dediny už neexistujú, alebo boli časti z nich prenesené do skanzenov. Niektoré vyhoreli, zbúrali, iné zatopila voda novej priehrady. Bilešove drevenice nie sú len anonymné stavby. Všetky kedysi existovali, žili v nich rodiny, ľudia. O každej stavbe sa snaží dozvedieť čo najviac informácií z jej histórie.