Starobylý chrám sa zvonku zaskvel v novej kráse, vnútri je ešte potrebné dokončiť reštaurovanie umeleckých diel.
Kostol sa nachádza v blízkosti Trenčianskeho hradu, na vŕšku, ktorý sa kedysi nazýval Marienberg, Mariánska hora. Pôvodne bol súčasťou mestského opevnenia. "Kostol narodenia Panny Márie si zaslúži peknú podobu, pretože má stáročnú históriu. Do tohto chrámu chodievali aj hradní páni.
Vnútri sa podarilo opraviť takmer celú štukovú výzdobu okrem oltára v kaplnke Ilešháziovcov. Verím, že sa do konca roka podarí zreštaurovať aj túto časť. Pod kaplnkou sa nachádza veľmi zaujímavá krypta, kde sú pochovaní Ilešháziovci a významní mecenáši mesta. V tomto roku by sme chceli túto kryptu sprístupniť," vraví trenčiansky farár Milan Kupčík.
Ako sa dostať k hrobu?
Ilešháziovci bol významný šľachtický rod a jeho príslušníci boli 241 rokov majiteľmi Trenčianskeho hradu. Ich krypta bola posledných sto rokov zamurovaná a neprístupná verejnosti. Prvýkrát po dlhej dobe ju na krátky čas sprístupnili počas opravy kostola. Podľa Kupčíka je potrebné upraviť vstupný otvor, aby sa dalo pohodlne a hlavne bezpečne vchádzať do priestorov kryty. Potom by si ju mohli záujemcovia pozrieť každý rok, vždy v čase Dušičiek.
O krypte Ilešháziovcov sa vedelo, spomína sa vo viacerých písomných záznamoch. Rekonštrukcia kostola však pomohla objaviť inú krytpu, o ktorej historici nemajú žiadne informácie. Nachádza sa v podzemí pod hlavným vchodom do kostola. Odhaliť tieto priestory pomohla náhoda. Z muriva sa vylúpil kameň a za ním sa objavil otvor. Pomocou kamery na teleskopickom ramene sa podarilo zistiť, že je tam hrobka. Bolo v nej vidno rozpadnuté rakvy, klenby a zamurovaný vstup. Priestory však doteraz nikto nepreskúmal.
„Vstup do novoobjavenej krypty je ťažko realizovateľný. Nie je totiž možnosť, kadiaľ by sa do tejto krypty malo vstupovať. To by sa muselo ísť priamo z hlavného vchodu, a tam je to nereálne,“ upozorňuje Kupčík.
Oživené predstavy
Archeologický ústav SAV sa kryptu pod kostolom zatiaľ nechystá preskúmať, ale jeho riaditeľ Matej Ruttkay nevylučuje, že sa na to niekedy v budúcnosti podujme. „Vieme urobiť niektoré veci aj grátis, dokážeme ich zapojiť do našich projektov, ktoré sú financované. Tento kostol tam zatiaľ nemáme, ale viem si predstaviť, že by sme našli nejakú oblasť, kde by sme ho začlenili do našich aktivít. Ale zatiaľ nás nikto s touto požiadavkou neoslovil,“ povedal Ruttkay.
Objav neznámych podzemných priestorov opäť oživil romantické predstavy o hrobe Matúša Čáka Trenčianskeho. Miesto jeho posledného odpočinku hľadali ľudia na viacerých miestach, ale dodnes ho nenašli. Záhadná krypta pod kostolom by podľa niektorých názorov takýmto miestom mohla byť. Matúš Čák zomrel v roku 1321. Kostol bol postavený v roku 1324, ale na základoch staršieho kostola. Historici sa nad touto špekuláciou len usmievajú.
„Úplne vylúčené to nie je a takýto objav by bola určite bomba. Ale veľmi o tom pochybujem, pretože to nedáva logiku. Keby tam Matúša Čáka pochovali, tak by sa o tom vedelo, pretože kostol nie je v areáli hradu, ale na území mesta. To by sa ťažko dalo utajiť,“ povedal po objavení krypty Vlastimil Hábl z Trenčianskeho múzea.
Podľa historičky Jany Karlíkovej patrí tento kostol k jedinečným architektonickým pamiatkam na celom Slovensku. „Je to zachovalá sakrálna a architektonická pamiatka, vzácna už tým, ako je stará. Celý komplex je doteraz zachovalý aj s hradbami. Vzácny je aj pohľadovo, Trenčiansky hrad bez tohto kostola by nebol tým, čím je,“ dodala Jana Karlíková.
Akademický sochár Juraj Krajčo, ktorý reštauroval vnútornú výzdobu kostola, hovorí o umeleckých dielach celoslovenského významu. Sú dielom Ľudovíta Godeho, žiaka slávneho rakúskeho sochára Rafaela Donnera. „Ľudovít Gode bol náš najvýznamnejší barokový sochár. Kvalita tohto diela je viditeľná v jeho vyhotovení a tým, že bol Donnerovým žiakom, stúpa význam jeho diela. Nebol to nejaký regionálny majster, ale špičkový sochár celoslovenského významu,“ zdôraznil Krajčo.