Obecný úrad je zamknutý, na dverách visia iba lístky s telefónnymi číslami. „Dedina bez richtára je ako rodina bez hlavy. Keď máme nejaké problémy, obraciame sa na tých našich mladých, na poslancov. Pomôžu, keď treba, no oni chodia do roboty a zišlo by sa, aby tu bol niekto stále,“ myslí si dôchodkyňa Katarína Dvorská. „Sme bez starostu, ale nie sme na tom až tak úplne zle, lebo sa starajú poslanci. Zabezpečili nám aj dovoz potravín, keď nám zrušili obchod,“ hodnotí situáciu Pavol Farbiak.
Dedina s necelou stovkou obyvateľov zostala bez richtára po tom, čo predchádzajúca starostka odišla do predčasného dôchodku. Odvtedy ju zastupuje jeden z piatich tamojších poslancov popri svojom zamestnaní. „Mne osobne starosta chýba tiež, lebo by ma odbremenil. Po tom roku a pol je toho na mňa už naozaj dosť,“ hovorí zastupujúci starosta Ján Kollárik. O chod obce sa stará spolu s ďalšími poslancami zadarmo. Tí sa už na začiatku vzdali odmien a on ako zastupujúci starosta nárokovateľného platu.
Ani v tretích doplňovacích voľbách sa nenašiel nikto, kto by si chcel v Lackove sadnúť na starostovskú stoličku. „Sme malá obec, väčšina ľudí je v dôchodkovom veku a peňazí v rozpočte nie je veľa. Preto sa nikto do starostovania nehrnie,“ myslí si štyridsiatnik Štefan. „Popri zamestnaní sa na to nikto nechcel dať a nikto neodíde zo stáleho zamestnania, keď ho má, lebo toto môže byť práca len na čiastočný úväzok,“ dopĺňa Božena Balková.
Ročný rozpočet v Lackove je približne 30-tisíc eur. Ak by mali richtára na plný úväzok, jeho zárobok by ukrojil z obecných peňazí zhruba polovicu. Podľa tabuliek v obciach do 500 obyvateľov starostovský plat dosahuje mesačne takmer 1 150 eur. „To vôbec neprichádza do úvahy, u nás sa to reálne dá tak na tretinový úväzok, s odretými ušami možno na polovičný,“ konštatuje Kollárik. Peniaze z obecnej kasy v súčasnosti stačia na zabezpečenie základných funkcií, odvoz komunálneho odpadu či svietenie. Nedostatok financií na iné činnosti, napríklad kosenie, nahrádzajú dobrovoľníckymi brigádami.
Lackov patril kedysi pod Senohrad, po roku 1989 sa osamostatnil. O tom, že by sa znova mohli zlúčiť s niektorou z okolitých väčších obcí, miestni nechcú ani počuť. Svorne tvrdia, že ich dedinke by sa aj tak nedostalo, čo potrebuje, a prišla by aj to málo, čo má. „O takejto možnosti vôbec neuvažujeme, pretože by to našej obci určite uškodilo, nie pomohlo,“ zhrnul Kollárik.
Napriek všetkému Lackovčania veria, že sa starosta predsa len nájde. Ak nie v ďalších doplňovacích voľbách, tak v riadnych, ktoré budú na jeseň.
Počet obcí, ktoré majú podobné ťažkosti, Združenie miest a obcí Slovenska nevedelo spresniť. O problémoch malých obcí však vie. „Nejde len o absenciu starostu, ale aj o zabezpečenie výkonu služieb obyvateľom obce v súlade so zákonom. V súčasnosti sa koná audit kompetencií samospráv a ich finančného zabezpečenia. Očakávame, že jeho výsledky, ako aj elektronizácia samospráv napomôžu riešenie aj tejto problematiky,“ uviedla hovorkyňa ZMOS Marta Bujňáková.
Cieľom ZMOS je podľa predsedu Jozefa Dvonča zachovanie čo najväčšieho rozsahu práva obyvateľov spravovať si lokálne záležitosti prostredníctvom vlastnej samosprávy. „Čo sa týka malých obcí, preferujeme skôr zlučovanie výkonov územnej samosprávy ako zlučovanie či rušenie obcí,“ povedal. Doplňovacie komunálne voľby sa v sobotu majú konať v 33 obciach, z nich v 23 by si ľudia mali voliť starostu a vo zvyšku poslancov. Najviac obcí, deväť, kde boli vyhlásené voľby, je v Žilinskom kraji.