Levická synagóga je súčasťou Kultúrneho dedičstva Slovenska na známkach

Levická synagóga lieta už takmer mesiac naprieč Slovenskom, možno aj svetom. Za 65-centovú známku Slováci môžu od druhého januára poslať napríklad list prvej triedy do päťdesiat gramov. Synagóga sa na známku dostala ako Kultúrne dedičstvo Slovenska.

28.01.2014 11:55
levická synagóga, známka Foto:
Kultúrne dedičstvo Slovenska na známkach: Synagóga v Leviciach
debata

Je to prvá známka v histórii, ktorej súčasťou je naše mesto. Má pre nás kultúrny a historický prínos,“ povedal primátor mesta Štefan Mišák na slávnostnej inaugurácii známky v budove synagógy ôsmeho januára. Okrem známky, ktorej boli vytlačené dva milióny kusov, bola vydaná aj obálka prvého dňa a pečiatka.

Známka s levickou synagógou je trinásta známka s motívom Kultúrneho dedičstva Slovenska, ktoré sa vydávajú od vstupu Slovenska do eurozóny, teda od roku 2009.

Nedávno zrekonštruovaná synagóga z roku 1883 sa na známku dostala ako reprezentantka neoslohovej architektúry obdobia romantizmu 19. storočia.

Zároveň splnila aj druhý nárok pošty. „Požiadavka Slovenskej pošty bola, aby sa vybrala pamiatka z južného Slovenska, keďže z tejto oblasti je v tomto emisnom rade prezentovaných najmenej pamiatok,“ povedala hovorkyňa pošty Stanislava Pondelová.

Ako sa dostala levická synagóga na známku

Výber motívov na známku má na starosti špeciálna komisia. Levickú synagógu ako Kultúrne dedičstvo Slovenska navrhli už pred takmer poldruha rokom. „Námet synagógy v Leviciach na poštovú známku Kultúrne dedičstvo Slovenska navrhla Námetová komisia známkovej tvorby Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja na svojom rokovaní v septembri 2012,“ uviedla Pondelová. Synagógu na tomto rokovaní navrhol Dušan Buran zo Slovenskej národnej galérie ako člen námetovej komisie.

Na výtvarnom návrhu pracoval František Horniak priebežne štyri mesiace. „Na známke sa mi pracovalo štandardne, nakoľko som známky z tejto emisie navrhoval už viackrát. Vycestoval som do Levíc, navštívil synagógu, nafotografoval ju a získal potrebné materiály na vytvorenie výtvarných návrhov,“ vysvetlil Horniak.

Výtvarný návrh bolo ešte treba zapracovať do grafického návrhu. „Dizajn poštovej známky finalizoval akademický maliar Peter Augustovič, ktorý koncept tejto série výplatných poštových známok navrhol v spolupráci s významným grafikom slovenského pôvodu pôsobiacim v holandskom Haagu, Petrom Biľakom,“ uviedla Pondelová.

Grafický návrh putoval do Prahy

Technické záležitosti súvisiace s tvorbou známky finišovali v pražskej Poštovej tlačiarni cenín. „Rytec musel najprv urobiť ryteckú rozkresbu, čo trvalo približne týždeň až dva. Rozkresba sa v tlačiarni nafotila a naleptala na oceľový štočok, ktorý nakoniec rytec vyryl rydlami pod mikroskopom za približne dva až štyri týždne. Takto vytvorená matrica slúžila na vyhotovenie raznice, pomocou ktorej sa tento motív vyrazil na tlačový valec. Tlačiareň je potom schopná dva milióny kusov známok vytlačiť, skontrolovať a vyexpedovať do Bratislavy za jeden až dva týždne. Známka vznikala približne jedenásť týždňov,“ popísala Pondelová technickú stránku výroby známky.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #poštová známka #levická synagóga #Kultúrne dedičstvo Slovenska