Život študentky z Poltára zmenil psí tulák

Príbeh Poltárčanky Elišky Melušovej a jej sučky poznajú ľudia v širokom okolí. Psík sa stratil pred Vianocami a dievča odvtedy po ňom stále pátra. Spolu s rodičmi prejazdila stovky kilometrov. Zatiaľ márne.

30.01.2014 16:00
pes, Stefi Foto: ,
Eliška Melušová a jej stratená Stefi.
debata

23-ročná Eliška, ktorá študuje na Akadémii policajného zboru v Bratislave, mala vzťah k zvieratám od narodenia. U rodičov si vyprosila psíka, ktorý je členom domácnosti už desať rokov. Do jej života a srdca však vstúpila aj sučka Stefi, ktorá bola bezdomovkyňa. Vďaka nej Eliška pochopila, čo by chcela po škole robiť.

„Môj otec pracuje na hrádzi priehrady v Málinci. Pred dvomi rokmi v lete sa tam zatúlala mladá sučka, kríženec boxera a nejakej inej rasy. Dočasne si ju tam nechali a ja som sa išla na nájdeného psíka pozrieť. Keď som uvidela jeho oči a ten pohľad, zamilovala som si ho,“ opisuje zoznámenie so psíkom Eliška.

Na hrádzi mali ako strážcu nemeckého ovčiaka a nechceli tam mať natrvalo dvoch psov. Sučku si preto adoptoval jeden pán z Málinca. „Mne bolo za ním veľmi ľúto, preto som otca časom presvedčila, aby ho vzali naspäť na priehradu a mohol tam zostať. Napokon sa to podarilo. Psík sa stal súčasťou pracoviska na hrádzi Málinskej priehrady. Vytvorila som mu tam domov,“ hovorí.

Dievčina pomenovala novú štvornohú priateľku Stefi a pravidelne za ňou chodila. Krmivo jej kupovala z prospechového štipendia. Stefi sa skamarátila aj s nemeckým ovčiakom z hrádze. Pred Vianocami sa stratila. „Dozvedela som sa, že Stefi sa bola aj s vlčiakom z hrádze prebehnúť v lese, no naspäť sa už na rozdiel od svojho kamaráta nevrátila. Odvtedy ju hľadám,“ povedala.

Eliška po zmiznutí sučky spustila veľkú pátraciu akciu. Po márnom hľadaní v okolitých lesoch vytlačila letáky s podobizňou Stefi a rozdávala ich po okolí. „S otcom sme ju hľadali v Málinci, potom aj v Krnej, Uhorskom, Hradišti, Rovňanoch. K nim pribúdali ďalšie obce. Všade sme vyliepali letáky, prezerali ulice, prosbu o pomoc sme nechávali vyhlasovať v obecných rozhlasoch. O pomoc sme požiadali aj poľovníkov, smetiarov, dokonca aj šoférov autobusov. My sami sme sa niekoľkokrát vrátili aj do lesa, kde zmizla, a prešli ho znova a znova. S otcom na aute sme prejazdili množstvo kilometrov. Márne,“ dodala smutne.Pátranie po psíkovi, aj s vypísaním finančnej odmeny za jeho nájdenie, rozširovala Eliška aj na sociálnych sieťach.

Hoci od zmiznutia psíka už ubehli týždne, nádej, že ho ešte uvidí živého a zdravého, Eliška nestráca. „Cítim, že stále žije a že raz sa stretneme. Kým nebudem mať rukolapný dôkaz, že uhynula, hľadať ju neprestanem,“ zdôrazňuje odhodlane.

Vzťah k Stefi zmenil Elišku aj jej pohľad na to, čo by v budúcnosti chcela robiť. O rok skončí školu a už teraz vie, že sa bude venovať aj zvieratám. Ak by nešla na vysokú školu, tentoraz veterinu, chce zostať verná štvornohým priateľom človeka. „Buď budem pomáhať v útulkoch a psíkov si budem brávať do dočasnej opatery, alebo si časom otvorím psí hotel, kde budem poskytovať azyl aj psom bez domova,“ tvrdí Poltárčanka.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #pes #Poltár